Blog

Dva obrázky (a medzi nimi dvadsať rokov)

Keď v porevolučnom odmäku začiatkom roka 1990 dostalo Jednofázové kvasenie z vydavateľstva Opus ponuku vydať svoj prvý album, problémy neboli ani tak s výberom skladieb – tých sa nám za tie roky nazbieralo naozaj dosť. Čo sme sa však nevedeli dohodnúť, bol obal LP. Návrh na klasický fotografický portrét sme zamietli hneď na začiatku; ale čo použiť namiesto neho, to nebolo jasné nikomu z nás.

Už nie je jasné, kedy a ako sme sa dostali k obrázkom karikaturistu Boba Perneckého. Pri ich listovaní sme však pochopili, že tento výsostne originálny výtvarník je naša krvná skupina. Rovnako skeptický pohľad na človeka a jeho snaženie (alebo skôr plahočenie sa životom), nie prvoplánový humor, ale skôr taký horko-ironický nadhľad... A keď sa nám nakoniec dostal do rúk obrázok trpaslíka, pokúšajúceho sa priblížiť k mužovi zo slávnej štúdie Leonarda da Vinciho, bolo rozhodnuté - čo sa týka pohľadu na človeka a ľudstvo vôbec, Bobo Pernecký a Jednofázové kvasenie si nemali čo vyčítať.

Bobo svoju kresbu preniesol do veľkého formátu, v ktorom naplno vyznela jemnosť kresby, a predná strana obalu bola hotová. Ako bonus na druhú stranu pridal obrázok človiečika, ktorý má na ruky priviazané krídla a márne sa snaží vzniesť do výšky a uniknúť tak z tesnej krabice, ktorá ho obklopuje. „Novodobý Ikarus - aké výstižné a symbolické,“ povedali sme si a s radosťou použili aj tento obrázok. (Dokonca sme istý čas zvažovali používať ho ako naše logo – potom sme však usúdili, že pri frekvencii našich vystúpení a vydávaní platní by to bol priveľký luxus a veľa práce, takže sme od tohto nápadu odstúpili).

V roku 2010, pri dokončovaní CD Bezfázový stav, sa situácia s obalom do istej miery zopakovala. Nahrávky sa už domixovávali a my sme sa stále nedokázali dohodnúť, ako by mala vyzerať grafická podoba platne. Voči každému návrhu boli námietky, ku každému motívu boli zásadné pripomienky. Nakoniec Miloš zobral fotografiu Radany Somory, implantoval do nej kresbu lietajúcej ryby a vznikol návrh, ktorý bol nečakane prijatý jednohlasne.

Na druhej strane digipaku sa objavila kresba muža, staršieho úradníka s aktovkou a v dlhom kabáte, spod ktorého mu trčia krídla. Určite to nebol zámer, táto koláž bola len jednou z viacerých alternatívnych návrhov. Až po vydaní albumu sme si uvedomili kontinuitu „okrídlencov“ z prvej a poslednej platne. Človiečik z prvej LP sa vyvíjal a dospel až do dnešnej podoby. Dva podobné motívy – a medzi nimi leží dvadsať rokov... Pokrok nezastavíš...