Blog

Spomienka na Fedora Freša

(foto: Peter Procházka)

Začiatky spolupráce Jednofázového kvasenia s Fedorom Frešom siahajú až kamsi do raných osemdesiatych rokov, do legendárneho Divadla u Rolanda, kde od roku 1979 pravidelne vystupovalo pesničkárske združenie Slnovrat. Asi v roku 1981 priviedol neúnavný vyhľadávač umeleckých osobností Paľo Malovič do tohto pivničného priestoru svojho suseda z Grosslingovej ulice Fedora Freša a spolu odohrali set Paľových skladieb.

Pre Fedora to nebolo prvé stretnutie s folkom - vtedy už mal za sebou viacročné hranie s českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom, takže dá sa povedať, že ani v Rolande ani v Slnovrate ho už nič neprekvapilo. Naopak sa zdalo, že sa mu hranie s pesničkármi páči. Čoraz pravidelnejšie sa zjavoval na koncertoch Slnovratu nielen s Paľom Malovičom, ale postupne začal hrávať aj s ďalšími pesničkármi združenia . Takže keď neskôr uprostred Slnovratu vznikla skupina Jednofázové kvasenie, celkom plynulo sa premiestnil do tohto zoskupenia a s „Jednofázovkou“ v roku 1990 nahral aj prvý album skupiny.

Fedor s obľubou vravieval , že jeho muzikantská kariéra sa skladá s neustálych príchodov a odchodov, zo zakladania skupín a ich následného rozkladania. Platilo to aj teraz. Akonáhle sa začal oživovať niektorý z ambcióznejších projektov typu Collegium musicum, Fermata, Prúdy a pod., z pravidelnej spolupráce sa stávala nepravidelná, pričom pauzy trvali aj niekoľko rokov. Ani to mu však nebránilo po čase zaprotestovať. „Páni, zdá sa mi, že na mňa zabúdate...“ A dodal, že s Jednofázovým kvasením je ochotný hrať hoci aj zadarmo, čo v našich očiach bol argument najvyššej presvedčivosti. Takže sme sa zmierili s tým, že Fedor s nami hráva vtedy, keď nehrá napríklad s Fermatou, a v týchto obdobiach s nami postupne nahral niekoľko ďalších platní - Jednofázové kvasenie Live v Divadle a.ha, Druhý pes, tretia fáza a zatiaľ posledný album Jednofázového kvasenia, Rybí menuet.

Odpoveď na to, prečo on, príslušník prvej rockovej a džezovej ligy, hrával s nami, amatérmi, dal vo svojej knihe Sideman: „Skonštatoval som, že vo svete folkových hudobníkov sa mi páči. Sú to poväčšinou veľmi inteligentní a komunikatívni chlapci, nemožno si ich neobľúbiť. A ako amatéri nekladú prehnané požiadavky, skôr žijú tak trochu v mindráku, že o hudbe nevedia nič. Ale zato skladajú pesničky a píšu krásne texty.“ Naše muzikantské výkony obvykle sledovával so zhovievavým pobavením - koniec koncov práve Fedor bol autorom výroku na adresu Jednofázového kvasenia: „Vy nie ste skupina – vy ste hudobný krúžok“. Nikdy mu však nevadilo byť jeho súčasťou.

Fedor Frešo, popravde, nikdy nebol regulárnym členom skupiny Jednofázové kvasenie – na to bol príliš nezávislý a aj slávny. Mali sme však pre neho vyhradené označenie „stály spoluhráč“, čo paradoxne aj pri Fedorovej prelietavosti asi viac vystihovalo jeho postavenie v rámci skupiny. Fedor prinášal do hudby muzikantskú istotu a aj pod jeho vplyvom začala hudba Jednofázovky smerovať viac k folkockovej podobe.

A ešte malá muzikantská poznámka na záver - počas prakticky celej hudobnej lariéry bol Frešo považovaný za „brnkátkového“ basgitaristu – teda basgitaristu, ktorý hral na svoj nástroj výhradne plectrom (brnkátkom). Lenže nebola to celkom pravda, alebo aspoň nie úplná.

Práve pri koncertoch s Jednofázovým kvasením v posledných rokoch začal Fedor prekvapivo používať prstovú techniku, zvuk jeho akustickej basgitary mäkko splynul akustickým soundom ostatných gitár a flauty, a basgitarové party sa postupne menili v nádherné sóla, prekypujúce hudobnými nápadmi, dynamikou a farbami. Už to nebol zamračený, sústredený muzikant, ale tieto koncerty si viditeľne užíval.

Ak k tejto zmene aspoň do istej miery dopomohlo hranie s folkovým Jednofázovým kvasením, je to len malá vďaka Jednofázovky za tie roky, ktoré Fedor s nami strávil.

(fotografie pod článkom: Lucia Doubravová).