Blog

Naši spoluhráči II.

Marián Kochanský

Nástup skupiny Lojzo začiatkom osemdesiatych rokov bol impozantný a niet sa ani čomu diviť. V čase, keď prevažná väčšina folkerov prichádzala na pódium s vráskou na čele a závažnými posolstvami, objavila sa tu kapela, ktorá všetkých prevalcovala recesiou, ľudovým imidžom a chytľavými melódiami. Našťastie „dlažbový folk“ skupiny Lojzo bol tak na míle vzdialený slnovratovskému a jednofázovskému poňatiu folku, že sme ich nikdy nemuseli brať ako konkurenciu a teda sme im nemuseli závidieť ani úspech. Okrem toho za celé tie roky sme sa s Lojzom prakticky ani nestretli na žiadnej spoločnej akcii - proste, ako sa dnes marketingovo vraví, naše cieľové skupiny boli úplne rozdielne.

Na Slovensku, kde každý pozná každého, sme nemuseli spolu komunikovať, ale vedeli sme o sebe. Takže keď sme začali nahrávať prvý album, na ktorom si Miloš v skladbe Polož hlavu na stôl predstavoval akordeón, voľba bola jasná - Marián Kochanský.

Marián práve neprežíval dobré obdobie, ale zachoval sa ako pravý profesionál a nadšenec zároveň. Najprv v rámci príprav vyniesol v rukách ťažký akordeón na piate poschodie (bez výťahu), urobil si zopár poznámok, naznačil svoju predstavu o aranžmáne a opäť so zachmúrenou tvárou odišiel.

Keď sa o pár dní neskôr objavil v opusáckom štúdiu, s prekročením prahu mu ako mávnutím prútika z tváre zmizol vážny výraz. Bodrý „lojzácky“ úsmev od ucha k uchu, vtipy sypal na všetky strany – proste, bol to Maroš Kochanský ako z televízie... Potom sa postavil sa k mikrofónu a zahral čosi úplne iné než na skúške. Iné a lepšie. A odišiel.

Ešte raz sme sa stretli o pár rokov neskôr pri natáčaní cyklu Pesničkári slovenskí. Po zasneženej večernej ulici kráčala dvojica mladých ľudí s kočíkom. Prvý ich šok bol, keď sa dostali do svetla reflektoru a záberu kamery. Druhý utrpeli, keď sa k nim celkom nenútene pripojil rozospievaný Marián s akordeónom.

Po skončení nakrúcania sme sa s Mariánom rozlúčili a až na jedno hosťovanie v jeho relácii už sme sa viac nestretli. Koniec koncov, ako sa vraví, naše cieľové skupiny boli úplne inde...

P.S. Marián Kochanský zomrel v roku 2006.

Tomáš Kukliš

Prvé stretnutie Jednofázovky s našim budúcim spoluhráčom bolo dosť netradičné. Na krste cédečkovej reedície prvého albumu v roku 1996)„zahosťovali“ traja asi sedemnásťroční teenageri s názvom Jednofázové kvasenie Revival a odohrali set niekoľkých piesní z repertoáru JFQ. Nástrojové zloženie presne kopírovalo Jednofázovku (2 akustické gitary a klarinet), dokonca aj ich umelecké mená sa odvolávali na staršie predlohy – Tomáš "Valúch" Kukliš, Martin "Janoušek" Hanuš, Andrej "Svozil" Dřínovský. Bolo to príjemné osvieženie večera, chlapci mali úspech, čo viac sme si (a aj oni) mohli želať?

Roky bežali, tak nejak periférne sme dokonca zaregistrovali, že jeden z našich niekdajších mladých hostí, Tomáš, hrá v akejsi rockovej skupine, ale keďže s nami – ak mal práve čas – ešte hrával Fedor, nemali sme dôvod nič meniť. Potom sa však koncerty zhusťovali, Fedor mal čoraz menej času a zrazu sa vynorila otázka, ako ďalej. Už sme si na rockovejší drajv Jednofázovky zvykli a dobrý basový spodok nám začal chýbať.

Vtedy sme si spomenuli na Tomáša, aj na zvesti o jeho rockovom pôsobení (v skupine Sinker zhodou okolností hrával na basgitaru) a zrazu všetko scvaklo dokopy. Hodili sme mu lano a Tomáš okamžite naskočil do rozbehnutého stroja. Nemal dokonca ani problém s väčšinou repertoáru – veď ho hrával od detstva....

Nie je nad to vychovať si vlastných spoluhráčov...

Peter Koreň

V prípade Petra Koreňa platí to isté ako v prípade ďalších vynikajúcich (a slávnych) muzikantov – nech robíš čokoľvek, aj tak skončíš pri folku a v Jednofázovom kvasení. Jeden zo stavebných kameňov slovenského bigbeatu začínal s Dežom Ursinym, s Peterom Lipom spoluzakladal Blues Five, Jožom Barinom založil For Meditations / The Meditating Four, dlhé roky pôsobil vo svojej vlastnej kapele Peter Koreň & Root´s Band. Celý muzikantský život ho však limitovala kvalita nástroja a nemožnosť priblížiť sa k svojmu zvukovému ideálu, ktorým bol organ Hammond. No a keď si „Hammonda“ nemohol kúpiť, tak si ho sám postavil. Aj s Leslie reproduktorom.... Neuveriteľný zvuk, priatelia... Veľmi rýchlo sme zistili, že bez neho folková skupina jednoducho nemôže existovať...

Prvý kontakt tohto rockera, bluesmana a džezmena s folkom bol pri nahrávaní Dušanovej „trinástky“ cyklu Pesničkári slovenskí. Dramaturgyňa tohto televízneho seriálu Hanka Daubnerová prišla s nápadom, že okrem časti, venovanej Jednofázovému kvaseniu, sa nakrútia aj samostatné profily Dušana Valúcha a Miloša Janouška. A aby boli celkom iné, nemal tam účinkovať nikto zo zvyšných členov JFQ, ale len externí hostia. Dušan si prizval Petra Koreňa.

Nie všetko vyšlo podľa predstáv, ale „anjelské chóry“, ktorý Peter použil do skladby Tu niekde, boli tak sugestívne, že od tejto chvíle si predstaviť iný aranžmán pre song o archanjelovi Gabrielovi a Slovnafte bolo jednoducho nemožné.

Na Petra sme si znovu spomenuli o pár rokov neskôr, pri nahrávaní CD Druhý pes, tretia fáza. Vedeli sme, že je doma v džeze a v blues, takže sme si pre neho pripravili aj iné požiadavky, napríklad nekonečnú ostinátnu klavírnu figúru vo Výlete. Zahral aj to... No a pri nahrávaní posledného CD Bezfázový stav a nadväzujúcich koncertoch mal už Peter tak veľký priestor a tak dôležité party, že jeho zaradenie do kapely bolo neoddiskutovateľné...