Bezfázový stav

Indies Happy Trials 2011

          	

POLNOČNÝ ŠERIF

(M. Janoušek / D. Valúch) K staronovým cieľom k dávnym obzorom s myšou v hrsti posúvam sa kmitám kurzorom Opojený mocou sám sebe šerifom preháňam sa nocou a jej lacným tarifom Ku vzdialeným métam k láskam ku vzorom myš bez srsti zvieram v hrsti sekám kurzorom Virtuálny plevel a vrany v povetrí za levelom level až po koniec hry V e-mailovej schránke nájdem ráno ikonu tichý dôkaz môjho snaživého výkonu Zažiari mi tvár a hneď ma prejde hnev rozbaľujem darček formát pdf K staronovým cieľom k dávnym obzorom s myšou v hrsti posúvam sa kmitám kurzorom Pripájam sa sám k sebe linkou dôvery (čierne) myšlienky sa pletú medzi (čierne) softvéry
          	

BLUES NEZNÁMEHO EXPERTA

(D. Valúch) Prežiť niečo celkom nové Šanca života! Chlap čo chňapol po mojom slove je samá milota: bude to prínos pre našu vlasť... Hej ale aj inak sa zvykne otázka klásť Ja koľko zarobím? Povedzte koľko zarobím? No dobre tak na rok Na tvrdý papier na čistý hárok spravím si kalendár Ubehne to do odletu jak zrýchlený film balím kufre do limitu povolených kíl Lekárske prehliadky chaos a zhon známi si šepkajú: To je on čo to podpísal blbec podpísal A v duši strach z neznáma hladinu čerí aj cez deň no najmä po večeri a všeličo sa mi sníva Napriek fľaške na rozlúčku nálada plačlivá ešte tuná podpíšte tu tieto tlačivá Lietadlo naberá južný kurz mám sucho v hrdle aj zrýchlený pulz Nočný let je to nočný let tak pime kým steward nosí - Nech sa páči – Ďakujem – Prosím.. samí experti... Do úst ameriky a na nohy kanady z Európy do Afriky tak pozor na hady! A na rutinu hladkých a zdvorilých viet aj to je svojim spôsobom jed čo lieči len v malých dávkach ak vôbec pomáha Keď túžba v pyžame hladinu čerí keď pod dekou v posteli po večeri si čítam tvoj starý list Púšť za oknom autobusu púšť v unavenej hlave Technika je tu nová zbrusu a obe ruky ľavé Iný svet iný kraj iný mrav vraj - Čo nás chceš učiť?! Keď vieš tak sprav Ajhľa naftová šľachta... Hoci tu teplomer celý rok pozná len plus úsmev ti zamŕza každý deň kus Koľko je ešte tých dní? Nechcem viacej existovať podľa kontraktu aj keď sa mať nebudem už nikdy tak jak tu Len na dne na dne duše dookola smútok kluše ako cirkusový koník Je to tvrdá drezúra Dobre dobre platení dobre dobre stratení páni experti...
          	

ASI SME SA NESTRETLI

(M. Janoušek) Asi sme sa nestretli asi sme sa nevideli asi sme tam neboli kde sme mali byť spolu na ulici na námestí na chodníku v zástupe ľudí sme jeden druhého minuli Je to ako keď rozbiješ svoju obľúbenú vázu rozbiješ ju a črepy hodíš z okna Je to ako úsmev nad zjedeným zákuskom ako šaty odložené pre spomienky Nikdy som ťa nestretol ale predsa stále viac mi chýbaš občas ťa vídam ako vchádzaš do mojich snov oblečená do modrého do saténu a vo vlasoch strieborné prsty dažďa Náhoda náhoda obyčajná náhoda Náhoda náhoda obyčajná mizerná...
          	

O BIELYCH ZUBOCH V ČIERNEJ KÁVE

(D. Valúch) Je o päť minút šesť a slnko práve vstáva je o päť minút šesť v ústach ma páli káva Pomaly pijem pomaličky tú kávu všetkých káv na biele zuby v tej káve čiernej pyšný som ako páv Keby tie zuby neboli v tej sladkej čiernej káve nemám ani šajnu kde by boli práve Núka sa tisíc možností a každá lákavá napríklad bez výstrahy začať hrýzť hlava-nehlava S touto divou hypotézou som si pekne zavaril zrazu cinklo za protézou zostala v pohári Smutná je farba čiernej kávy smutný som aj ja sám starostí mi vznikne vyše hlavy nuž nečudo že nejasám Je to pre mňa ťažká rana že som zrazu bezzubý Stratiť zuby a hneď zrána to ma raz zahubí Zostala mi však nádej a s tou sa teraz hrám dúfam že zuby časom nájdem veď viem kde hľadať mám
          	

NOC V CUDZOM MESTE

(M.Janoušek) Zažil som včera noc v cudzom meste nechcel by som byť zas na mojom mieste Lomcujú mnou silné pochyby Pozriem doprava čo sa to rúti budem snáď stravou otrasnej chuti? A tak robím hlavou smiešne pohyby Len krútim hlavou ako besný v kmite mi pritom bráni tesný límec a ešte kravatu k tomu... Prečo som nešiel v teplákoch z domu? Cítim sa ako kozák na Done okolo mňa tu džogujú kone ulicami všade klapú kopytá V náručí zvieram kolky a spisy v tom ohrození tuhnú mi rysy fľaša poníženia už je dopitá Načo je hlava krk čo ňou krúti vysoké čelo a vo vlasoch kúty ak neviem zrazu zaujať postoj ku koňom v tretrách – počítam do sto... Zažil som včera noc v cudzom meste nechcel by som byť zas na mojom mieste O tom už nemám žiadne pochyby...
          	

HVIEZDY

(M. Janoušek) Sedel som pod nočným nebom v tme horúceho leta pozoroval Mliečnu dráhu jak s polnocou sa splieta Díval som sa ako nebo sa na mňa nemo rúti obdivoval panoptikum tichých nočných smrtí A hviezdy padali a rútili sa ku mne cvalom a hviezdy padali a tiene boli chladom meravé Tá jedna celá v čiernom vždy veští ropnú krízu a ďalšia bola ako ty a ja - dve duše čo sa láskou hryzú Tieň popálil ma na ramene a usmial sa placho Povedal som: "Nevadí" no zachvel som sa strachom A hviezdy padali bezhlavo dolu hlavou a hviezdy padali bez cieľa nočnou oblohou Zo Súhvezdia Aldebaran vzlietla aj keď trochu ťažšie vzlietla a ja baran som vždy veril že to nesie šťastie A mesiac s revom padal padal za najbližšiu horu a zo stromov sa striebro lialo po cestách ktoré viedli k moru A hviezdy padali osamelo a smutne a hviezdy padali smutnejšie než to bolo potrebné Nad mojou hlavou križovali neóny nočné dráhy to Fénix horel a popol padal na Súhvezdie Váhy Hovoril som s filozofom že smrť začína v zrode ak vôbec začať tak radšej v mŕtvom bode A hviezdy padali a zhora pršala mana hviezdy padali netušiac ktorá z nich bude posledná Cez prsty sa mi mlčky hnalo to veľké mŕtve ticho a zrazu sa mi zdalo že tam v diaľke ktosi kýchol Srdce sa mi zastavilo a strach ma spálil mrazom Len meravo som sedel podobný nočným plazom A hviezdy padali bez slova a ticho hviezdy padali a zrazu bolo všetko hotové
          	

VEČERA ZĎALEKA NIE POSLEDNÁ

(D. Valúch) Sadnime si pekne pospolu ku večeri panstvo ku stolu Sadnime si Nech sa páči! Máme čo len hrdlo ráči Hlboké taniere frázy a maniere strieborné príbory orgány výbory šľahačkovú tortu mierneho komfortu kopcom naplnenú misu kompromisu a pod stolom plný válov ideálov Konzumácia je svätým aktom vzdávam jej hold týmto chválospevom Svet nám kĺže zažívacím traktom svet nám kĺže stále hrubším črevom Vo mne veru nikdy nikdy neochladla horúca náklonnosť horúca láska k šťavnatej próze a k poézii žrádla myslím že teda som keď mľaskám Intímnu lyriku napchatého brucha občiansku epiku boja o korytá Stav ducha je téma už tradične suchá a nie je to žiadna autorita Diskrétne s mne vrodeným taktom vravím svetu ktorý ako pĺž kĺže našim zažívacím traktom: - Môj ty svete len sa tíško kĺž! A my zatiaľ pekne pospolu sadnime si panstvo ku stolu Sadnime si každý na svoj lep budeme piť víno a lámať chlieb
          	

RETRO VALČÍK

(M. Janoušek) Kedysi som chodil do školy a potom na tanec podvečer som liezol s nechuťou do obleku Jediné čo ma však tešilo že som v tom nebol sám že nás boli mraky... A potom len samé: raz-dva-tri dva-dva-tri – no nuda... Ešte že bola aj prestávka na cigaretu... Ťahali sme jednu za druhou dymili jak rušne až dymu boli mraky hotová tlaková níž... Dievčatá tam boli za dámy ladné ako labute A my sme vždy iba hádali- - dá mi či nedá mi...? To boli starosti... Roky potom ale leteli čas brali útokom až som zrazu dospel do veku múdrych šedín A namiesto kľudu počítam len veci čo mi tu dvíhajú adrenalín... Hokej a futbal a šport vôbec a jasne že politika... A spomínam na časy keď ma tu vytáčal len valčík a polka... a foxtrot... ale hlavne ten valčíček...
          	

V SADRE

(D. Valúch) Čo sa lekár čo sa nadre kým je celá noha v sadre v tom sa pacient z mdloby prebral a hovorí: to je omyl pán doktor ja som si totiž túto druhú nohu zlomil hovorí a ukazuje ľavú a strašne si láme hlavu jak to že je v sadre pravá keď tá pravá je tá ľavá Toľko si on hlavu lámal v čom lekárov omyl väzí až napokon okrem nohy dolámal si taktiež väzy Tento prípad ten je ľahší vraví lekár a už fachčí krk je ľaľa iba jeden tak to musí byť ten pravý Vôkol hrdla sadra stvrdla väzy to však nenapraví Čo sa lekár čo sa nadre kým je to čo treba v sadre v každej dobe každá noha v každej nohe každá doba prvá doba druhá doba ľavá dva
          	

FRONTA NA MÄSO

(M. Janoušek/inšpirované J. Dědečkom) Pozrel som sa ráno z okna čo sa deje v ulici? Možno to tam hučia tanky alebo mne po včerajšku v palici A tam dole zástup ľudí ako fronta na mäso Už viem čo ma to zo sna budí čo znamená ten poklesok Každý v ruke žltú tašku nesmrteľný igelit ostré zuby na ukážku a v očiach yperit... Pýtal som sa čo to bude čo tam asi zdarma dávajú a tí dole sa len ďalej pchajú bližšie ku kraju Tiež som začal uvažovať čo by som mal nakúpiť bez čoho by som možno chvíľu vyžil určite však nie až do smrti... Tak za dve hrste optimizmu a za štipku nádeje a možno trochu kataklizmy keď sa niekto usmeje... Povedal mi jeden starý človek čo bol už takmer na rade to môže napadnúť len tomu čo mu ešte tečie mlieko po brade A posunul celý problém do verbálnej roviny: ako môže niekto dneska myslieť na abstraktné kraviny Zaliezol som zas do tepla bytu z nečasu a zo sloty a všetci vôkol kupovali iba samé materiálne hodnoty a na obzore fronty postáv do diaľky sa vinuli a ľudia boli stále horší títo ešte viac než tí minulí...
          	

POREKADLÁ

(D. Valúch / I. Hoffman / P. Michalovič) Od snahy sme sa zelenili do husi sme sa netrafili akú dať radu komu nie je pomoc hlavu si ťažkú urobili a začali sme snívať že nás život naučí Poriadne sme sa zapotili kým vranu sme k vrane posadili za oči zuby vymenili na dobrom bydle sa popálili a začali sme snívať že nás život naučí Do lesa sme drevo nanosili šaty z nás lepších urobili nehasili sme nepálili chlebom sme si odplácali a začali sme snívať že nás život naučí Pohrabali sme poľnú trávu vymlátili sme prázdnu slamu odtrhli na krčahu ucho pre seba vykopali jamu a začali sme snívať že nás život naučí
          	

BLUES O NEVYDARENOM DNI

(M. Janoušek) Zas som mal deň jak požičanú mincu na drobné sa rozmenil a cez prsty pretiekol jak červík čo sa nie nepodobný límcu celý zašpinený z košele vyvliekol Už ráno bolo ako prešlé mrazom na bielo spálené a pod očami tieň stál som sám pred sebou jak obraz pred obrazom do seba sa díval jak mesiac do okien Možno som si vybral iba horšiu kartu možno som mal zmeniť ešte aspoň jeden list aj môj súkromný život podobal sa žartu možno trochu zvláštny predsa však hlúpy vtip Aj som sa chcel topiť aj som nemal sily miesto pitia vody som zadržal dych Keď ma zachránili ešte ma aj zbili cítil som sa fajn jak trojdňový nebožtík Aj som sa chcel vešať aj som už mal povraz aj sľučka mi sedela ako uliata Keď ma odrezali čakal ma smutný obraz kabát zašpinený a stena obdratá Sú občas chvíle kedy človek zomrieť nevie nie že by snáď nechcel proste sa mu nedarí keď so smolou v pätách životom sa vlečie cíti sa odložený jak zuby v pohári
          	

VRAŽEDNÝ DIXIELAND

(D. Valúch) Ešte raz mi hudba hrá znie pieseň posledná tá pani s kosou nemusela byť taká dôsledná Neboli by museli popri mojej posteli horieť sviece za bieleho dňa Počujem ešte dixieland ten rytmus opojný a som šťastný na moment a som spokojný Keď všetko utíchne zhlboka si vydýchnem že sa skončil tento incident Do hrobu idú dávať ma a je dosť hlboký bude tam stále ticho a tma hrob nemá obloky Tichý bude môj nový haus hudba v ňom zo samých páuz hroby sú smutné obytné bloky A tak skúsim osudu sa vzpriečiť veď akýsi hlas vnútorný mi vraví že ak je pravdou to že ticho lieči tak zakrátko budem opäť zdravý Budem cvičiť posilovať svaly a potom sa mi podarí azda ťažký kameň náhrobný odvaliť vstanem z mŕtvych skôr než sa kto nazdá Zas budem počuť dixieland ten rytmus opojný hoci hladný ale šťastný ale spokojný Budem stáť celkom ticho so zatajeným dychom počúvať tú hudbu musím kým sa opäť nezadusím veď s tým dychom zatajeným dlho nevydržím
          	

BARÁNKY

(D. Valúch) Kamže idú zaránky kučeravé baránky na štyroch či jednej nohe utekajú po oblohe netlačia ich topánky Kamže? kričím na barance slabé sú však moje šance zistiť kde leží ich salaš odvrkli mi: čo sa staráš čo sa nám do cesty planceš! Prezraďte však sme tu sami tak rád by som letel s vami... Neprezradia Nevedia to Letia ako fúka vietor nad horami dolami Ja neletím veď nie som vtáča ďalej jarným lesom kráčam šliapem hlinu šliapem trávu nenadávam na dopravu ani na dážď čo mi hlavu zmáča Idem si a hútam v mysli: som smerove nezávislý! Neutekám jak tie mráčky podľa vetra poslepiačky Idem si a hútam v mysli som smerove nezávislý!? Nezavislý relatívne nezávislý kolektívne
          	

VOĽNÉ MIESTO VZADU

(M. Janoušek) Kolesá hučia po asfalte a motor hlasno dýcha krajina beží za oknom a ja sa na ňu dívam pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť Už míľniky ubiehajú aj prerušená čiara Deti sa s tieňmi hrajú čakám kto mi zamáva pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť Už len stĺpy komínov vidím na továrňach mesto sa rýchlo blíži zas cesta bola márna pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť mám vzadu voľné miesto pre niekoho
          	

TU NIEKDE

(D. Valúch) Minule letel okolo archanjel Gabriel a rozrušene mával svojim mečom skoro nám vzbĺkli sklady benzínu Adam a Eva mu opäť ušli iba o chlp V domnení že rafinéria pokusne nabieha ľudia vraveli: pozrite ten plameň! raz to tu celé vyletí do vzduchu to však len Gabrielov ohnivý meč blčal do tmy a on zatiaľ v kukurici zapíjal svoj debakel a potom (podľa očitých svedkov) sa neudržal vo vzduchu a tak sa trepal pešo Vravím vám tu niekde zrejme neďaleko nás musí byť raj Veď aký môže byť akčný rádius staršieho archanjela stredného doletu Vyliezol som po montážnom rebríku úplne hore na kolónu superfrakcionácie hľadať svetielko čo ukazuje cestu no svetiel bolo všade toľko že som nebol o nič múdrejší Poznáte asi tiež ten pocit že toto som už zažil že je to všetko iba repríza dákej dávno nacvičenej hry Presne ten pocit mám rátajúc podnikové fakle A hoci je motorový olej z našej produkcie čím ďalej rafinovanejší ja sám sa často cítim ako blbec a len v duchu ako verklík dookola bez serióznych argumentov presviedčam sám seba že určite tu niekde zrejme neďaleko nás musí byť raj....
          	

POZVAL SOM SI GODOTA

(M. Janoušek) Pozval som si Godota na kus reči s vodkou obyčajne tak družný vlastne nebývam sú však také chvíle kedy smútok vkĺzne do snov keď potrebujem niekoho keď bojím sa byť sám Tma sadá na pasians dáma kryje kráľa jedlo chladne v tanieroch a nikto nechodí Len výťah s hlasným vzdychom ako baník v šachte fára nikdy však nezastaví na dvanástom poschodí Blúdim ako Ahasver od steny zas k stene hustým lesom nábytku sa sťažka predieram Sotva uverím že prebývam tu denne prežívam tu večery ale vlastne nebývam Skúšam nový prstoklad pri prestretom stole než sa plameň zo sviečky zas ku mne nakloní a zvuk blúdi izbou ako koncom roku v škole keď môj plný pohár sa o prázdny rozzvoní Takže opäť nikto neprišiel odkladám fľašu s vodkou inokedy tak družný vlastne nebývam Sedím proti zrkadlu ako proti rámu s fotkou pozerám sa na seba a bojím sa byť sám
          	

ZVEROKRUH

(M. Janoušek) Nemôžem z teba spustiť oči nemôžem z teba spustiť zrak Lomcuje mnou podivný pocit keď ty si Ryba ja som Rak Keby si bola aspoň Srna a ja by som bol Kozoroh zaliala by nás lásky vlna a zrodil by sa poloboh Použiť lesť či skúsiť priamo nejak v myšlienkach strácam niť a stále neviem či ťa stihnem zviesť a či aspoň osloviť Mojim znamením sú totiž Váhy a vlastné je mi váhanie V diaľke už zase vidím Šahy a náš vlak nemá meškanie V diaľke už zase vidím Šahy a vlak žiaľ nemá meškanie
          	

VLOČKA

(D. Valúch) Vločka nemá očká nevidí kam letí kam padá a preto že to nevie pomaly mi na tvár sadá Na tvári sa vločka rýchle topí z ničoho-nič taká nehoda zostali z nej iba mokré stopy škoda vločky škoda-preškoda Svoje srdce prenajímaj vločkám máš v ňom predsa primeraný chlad dám ti vločku a chvíľočku počkám či si táto zachová svoj vzhľad Nenechaj predsa ležať ladom svoje srdce obalené ľadom a každý deň v novom rôčku do srdca skry jednu vločku veď chúdence majú právo na dom Apelujme na príslušné kočky nech do svojich sŕdc ukrývajú vločky veď ich prázdne srdcia bez kúska citu majú ohromnú kapacitu uchovajú nám sneh pre chudobné rôčky Vločka nemá očká nevidí kam letí kam padá a pretože to nevie pomaly mi na dlaň sadá A teraz tá vločka v dlani mi ločká a ja ti márne hľadím do oblôčka
          	

OKOLO NEUSIEDLER SEE

(D. Valúch) Riedkym lesom vrtiacich sa vrtulí s vetrom v chrbte smelo si to trtúlim Mušky v zuboch úsmev na lícach horizont jediná je hranica Potočím pedálom uletím pohľadom Ušiel mi pelotón a mne je fuk či som o kolo vpred o kolo vzad okolo Neusiedler See Lenivo sa do pedálov opieram naokolo deň na krásu zomiera Muškátové duchny zdobia obloky plytká voda ó – zážitok hlboký Plynieme krajinou splývame s jazerom Sme tu a nie sme tu nikdy sme neboli o kolo vpred o kolo vzad okolo Neusiedler See Do neba sa pozeráme na vtákov sú ich mraky na pozadí oblakov Dnes už asi 125-ty krát formujú sa k náletu na vinohrad Zakrúžia zastanú v slnku sa rozplynú jak naše starosti čo skôr či neskôr si vždy prídu na svoje lebo sú zásadne o kolo vpred o kolo vzad okolo Neusiedler See Kŕdle otázok a všetky na telo raz prepadnú mňa raz priateľov Jedného by defekt duše vyradil keď sme spolu vždycky niekto poradí Ako to opraviť rozobrať poskladať rozhýbať rozosmiať vôbec sa netrápiť že sme už naozaj že sme už úplne o kolo vpred o kolo vzad okolo Neusiedler See Heurigery csárdy krčmičky majú tu pre nás voľné stoličky Slnkom pozlátená jeseň života babie leto pavučinky inotaj Zakrúžim zľahúčka vínečkom v pohári Zumwoll Kamaráden! Egezsék barátom! Na zdravie priatelia na zdravie susedia o kolo vpred o kolo vzad okolo Neusiedler See
          	

ZUB ČASU

(M. Janoušek) Niekoho hryzie svedomie iného zase sveter na niekoho sú hlodavce na iných írsky seter Niekoho hryzú spomienky iného zase plány vecí z ktorých sme sa vyzuli ďalších čo sú pred nami Niekto chce hlavu do gypsu zakryť červenú tvár bledou niekomu aj zúbky zo zipsu sa hryzú medzi sebou Niekto miluje náhody a chodí krokom svižným niekto chce pozrieť na zúbok svetu a svojim blížnym Mňa zasa hlodá zub času tak že to až cítim a preto som sa rozhodol že si ho niekde chytím Vložím ho do pohára a pred neho dám schému nech ukáže mi jak sa vie zahryznúť do problému On usilovne by pracoval a ja by som sa díval nad minulosťou podumal keď som tiež takým býval Zub času viac než minule stál by na dohľad pri mne tak žili by sme plynule a starli relatívne
          	

POŠTÁR

(M. Janoušek) Sedím si doma civím do steny na stole vädnú papiere V nedeľu som vždy jak vymenený vtom niekto klope na dvere Chvíľu počkám či sa to zmení či to ten niekto rozchodí Sú ľudia čo sa vrátia zas oknom aj keď ich dvermi vyhodíš Premýšľam ktože má toľko času že mláti ľuďom do dverí Potom však znovu počuť ten buchot nadávka lezie cez pery Otvorím dvere za nimi poštár nervózne máva krídlami Hrabe sa v taške potom chce podpis skôr než obálku podá mi Otvorím list očami hľadám kto si ma kam zas predvolá Že mám prísť k súdu vraj k poslednému niekto ma má zas za vola Cítim jak vo mne krv začne peniť štvú ma už títo právnici Len buzerujú s človekom cvičia až podobá sa opici Papier som skrčil aj chlap už zmizol ja ďalej z okna pozerám Čas zrazu zastal ľudia sú nemí a mlčky idú ktovie kam...
          	

KEĎ SME SA LÚČILI

(M. Janoušek) Keď sme sa lúčili dychovka hrala ty si sa tešila ty si sa smiala a ja som depresil a bol som smutný koniec ma nedesil asi bol nutný... Aj čas si pamätám približne presne bolo o šesť minút šesť či snáď tesne po šiestej Stáli sme tam ako blbci prázdnučko na duši a pusto v srdci
          	

PARALELNÝ SVET

(D. Valúch) Stretol som zástupcu svetovej firmy rozdával vizitky ponúkal prospekty premietal filmy a prednášal prípitky V notebooku know-how pre trhový segment desivých rozmerov chcel daňové prázdniny a triky jak vyhúpať s tarifnou bariérou Paralelný svet plný paralelných viet či sa stretnú či nestretnú stretnú či nestretnú inej tu otázky niet Sľuboval úvery za slušný úrok aj úhradu poplatkov až fŕkali ívery z bankových búrok a šušťalo pozlátko Na stole chlebíčky v pohároch víno a šarmantné hostesky rozdali paličky ja zápasím s čínou a nestíham potlesky Paralelný svet plný paralelných viet či sa stretnú či nestretnú stretnú či nestretnú je to v zmluve Od A do Zet Už som tiež zástupca svetovej firmy mám vlastné vizitky Rozdávam prospekty premietam filmy a prednášam prípitky Ponúkam toluén fenol a glykoly síru a parafín Sledujem kurzy a pohyby burzy vždy keď na ne natrafím Paralelný svet plný paralelných viet či sa stretnú či nestretnú stretnú či nestretnú Nič sa nevráti späť
          	

NA LEPŠIE ČASY

(D. Valúch) Denne sa na mňa čosi rúti neustále iba unikám Starosti ma žerú ako ľudožrúti už sa mi však nechce bežať ani nemám kam Svet predsa nie je taký zlý aby nemohol byť horší Všetko sa zlepší všetko rozuzlí len termín odkladáme na neskorší Čo sa človek natrápi kým o všetko príde Dnešné plány zajtrajšok ti zmení na zdrapy ono to však aj tak ide! Život predsa nie je taký zlý aby nemohol byť horší Všetko sa zlepší všetko rozuzlí len termín odkladáme na neskorší Chvíľu sa blýska na lepšie časy a vzápätí niet prečo plesať Raz nám z toho asi vypadajú vlasy - aspoň sa nebudeme musieť česať! Blýska sa blýska na lepšie časy blýska sa mi na hlave pleš Čo? tebe sa to nepáči? ty tiež hneď všetko ofrfleš Blýska sa blýska na lepšie časy každému to však nie je vhod Počuť totiž hlasy že tu škvrčia vlasy zas bol dakto hromozvod...
          	

MAIL JEŽIŠKOVI

(M. Janoušek) Vonku je chladno a noc je bledá vzduch je tiež do biela Nad hlavou visí zelený oblak z vetvičiek imela Zas hviezda padá až bude dole v záveji zasyčí už zabudol som čo bolo v škole život ma precvičil Možno som myslel na seba trochu viac než je obvyklé Je to môj život a na iný si už asi nezvyknem Človek si proste vyberie toho kto je hneď na blízku Vždy to tak bolo a ty to dobre vieš milý Ježišku Nedávaj mi už žiadne znamenia pokús sa radšej prísť a ja ti sľúbim že miesto mailu pošlem ti riadny list Viem že máš toho tiež požehnane na celý úväzok... Neviem sa dočkať svrbia ma dlane veď čakám celý rok Času je málo a práce mnoho sme na to podobne Tak neuraz sa ak žiadam veľa a píšem nevhodne Aj keď sa toho za celý život viac než dosť nazbiera zmierim sa s tým že namiesto seba pošleš len kuriéra