Ein-stein blues

Pavian Records 1994

          	

SVADOBNÁ

(M. Janoušek) Už od rána je slávnostný deň už od rána mi je veselo Dnes nedávam si na krk vodu ani handru na čelo Možno, že cestou, možno aj necestou okľukou či rovno pôjdem za nevestou dnes sa mi totiž svadby zachcelo Hneď ráno ako vstanem si kefkou zuby prežehnám ak som mal k tomu dôvod dnes ich aspoň dvakrát toľko mám dnes totiž sa chcem trochu roztatáriť jak výklad obchodného domu žiariť radostne ako na pohrebe sa do čierneho obliekam Dám si kávu s meltou a k tomu slané pečivo dnes totiž musím pôsobiť hrozne presvedčivo Zjavím sa vo dverách tvojho bytu ja, apoštol duchovného blahobytu vo vrecku fľaška vodky a klobúk nakrivo Ten pohľad ti asi trochu dych vyrazí viem však, že už sa nevieš dočkať kedy konečne k tebe dorazím Možno, že pôjdem dvojkou, možno trojkou zjavím sa ako fotka pod vývojkou možno, že pôjdem, možno sa poplazím
          	

TIAHNE SA, TIAHNE

(M. Janoušek) Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne rýchlik náš expresný, Slovenský strelený výpravca s kliešťami hlási už Piešťany a celkom na koniec zahlási Hlohovec Náš rýchlik letí jak kŕdeľ detí ženie sa krajinou jak babka s reumou okno sa otvorí a do kupé vstúpi konduktor zákerný, menší je, počerný Ja viem, čo treba, dávam mu chleba ponúknem ho soľou, on nepohne brvou Jak nejaké zviera na mňa len dotiera lístoček vymáha, nechce odísť, pľuha Podám mu lístok, on mi ho cvakne mňa to nahnevá; jemu úsmev zhasne šak som si zaplatil, lístok mám jak nový iba raz cestujem a už mi ho zničí Vezmem konduktora do pravej ruky druhou chytím ucho, boltec je tenký Vravím mu: ja ti dám, ľudí obťažovať veď ja ťa naučím! a začnem dierkovať Zoberiem kliešte, pýtam sa: ešte? On už nič nevraví, iba hlavou krúti. Pýtam sa suseda: no, bolo mu to treba? Ten len hlavou pokýval, že to nepotreboval. Na zem ho zložím, kliešte uložím. Ja som ukonaný, on je dierkovaný Srdečne sa lúčime, šatkou máva mi tak ja už som doma, zas medzi svojimi Tiahne sa, tiahne ...
          	

STOPÁR

(D. Valúch) Pustá je táto cesta prekliaty zapadák prečo ma Boh tak trestá veď tu nestopnem snáď ani náklaďák O chvíľu sa slnko schová za kopce zalezie skúsim ho poprosiť znova nech ma za tie kopce zavezie Už som taký uťahaný ako toto staré blues nemám nič okrem neho len prach pod nohami a pred sebou cesty kus Keď slnko asfalt taví skoro nik mi nezastaví keď zavše príde lejak tak je to tiež tak nejak keď večer na kraj padne keď noc dňu svetlo kradne potom šoférov vziať ma ani len nenapadne Som stopár, kráľ i žobrák som večný optimista verím, že ma zvezie dáky dobrák verím, že sa na to chystá Už som taký uťahaný ako toto staré blues nemám nič okrem neho len prach pod nohami a pred sebou cesty kus Keď prejdem za tie kopce dorazím snáď do obce kde za príslušnú sumu dostanem pohár rumu Neváhaj, krčmár, nalej o chvíľu idem ďalej stratím sa ako opar rozplyniem sa sťa oblak v zákrute zmizne stopár stopár, ten kráľ ten žobrák...
          	

MORILI SME MORENU

(M. Janoušek) Morili sme Morenu do hneda, ach, do hneda dreli sme ju sklonenú od skorého obeda Morili sme Morenu mesiac stál nad obzorom farbu presne zvolenú zrejme Drevodekorom Niekto sa rád opakuje niekto skúša po novom niekto chová divé tuje iný leje olovo Niekto víta Vianoce a Štedrý deň koledou ja mám rád Scotta Joplina preto sme ju na hnedo Morili, ach, morili tú pohanskú persónu spoločne sme tvorili tmavohnedú madonu Morili, ach, morili do hneda, hej, do hneda aj chlap, čo šiel okolo čumel na to z mopeda Chvíľu stál a potom išiel aj radosť mal nemalú a to pritom videl iba kúsok z reálu Niekto sa rád opakuje niekto skúša po novom niekto chová divé tuje iný leje olovo Niekto víta Vianoce a Štedrý deň koledou ja mám rád Scotta Joplina preto sme ju na hnedo Niekto víta Nový rok ticho, ba až potajmo ja však chcem sláviť odchod zimy prvým jarným ragtimom
          	

BLUES O POHREBE REVÍZORA VO VÝSLUŽBE

(M.Janoušek) Električky zvonia a mokré máry nesú javisko už žiari vo svetle nočných hviezd pohreb revízora vo výslužbe sa koná lístky sú už len do posledných voľných miest Zástup pasažierov sa ulicami vlečie v čiernych šatách čierne jazdy si sčítajú dážď po čiernej stuhe na cestu si tečie na čierno sa kvapky vo vencoch túlajú Pomaly a smutne sa kone potkýnajú dažďom mokré vlasy im visia do čela dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva a zvony dostávajú smútočne do tela Do kroku mu hrá šesť starých dixielandov trúbky do tmy žiaria jak zlaté zrkadlá štyri páry koní sa do hmly ponárajú len nálada trochu v daždi opadla Tak už ho vezú, už to má isté už ťažko chytí svoj druhý dych nebude už chodiť cez rozhúpanú alej starých električiek polnočne žiarivých Tak už sa končí tento krásny pohreb zase bude chvíľu na čo spomínať len hudba sa mi trochu príliš smutná zdala a topánka na päte ma začala omínať Pomaly a smutne sa kone potkýnajú dažďom mokré vlasy im visia do čela dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva a zvony dostávajú smútočne do tela
          	

STATICKÁ ELEKTRINA

(D. Valúch) Potichu sa o seba obtierajú naše myšlienky z nevodivých syntetizovaných umelých vláken Potichu sa o seba obtierajú naše pohľady z nekrčivých syntetizovaných umelých vláken Potichu sa o seba obtierajú naše šaty z pestrofarebných umelých vláken a ja cítim, ako narastá môj potenciál Cítim, ako úžasne som nabitý! Ale budem konkrétnejší... Postávam a prešľapujem nohami šúcham po kobercoch z nezničiteľných umelých vláken Hniezdim sa a posedávam obdieram sediace súpravy z neuveriteľných umelých vláken Mrvím sa a prehadzujem nemôžem zaspať pod paplónom z hladkých a chladných lesklých umelých vláken a cítim, ako narastá môj potenciál Cítim, ako úžasne som nabitý!! Ale budem ešte konkrétnejší..! Keď si pred spaním cez hlavu vyzliekam svoj obľúbený vyťahaný drahý sveter z umelých vláken vzduch zapraská a zasvetielkuje a všetky vlasy na celom tele sa mi zježia ako sadenice umelých vláken Vykročím do tmy a neviem, v ktorej chvíli stretnem zatúlané ľubovolné Meno-Mesto-Zviera-Vec zo surového kovu a okamžite uplatním svoj potenciál tak dôkladne a starostlivo nabitý a hneď budem vybitý... Jediná seriózna múza je statická elektrina Kope Kope, ale nezabíja Kope... Prilož ucho k bruchu
          	

V INTIMITE NOCI

(D. Valúch) V intimite noci sme boli pohrúžení vo veľkej debate ohľadne celého sveta Vo veľkej debate keď okamih pravdy už už sa má zjaviť a stále neprilieta Pili sme v kuchyni kde nebol televízor a po každom pohári mali sme väčšiu guráž Hľa, okamih pravdy! a zas to nie je ono všade plno hrncov a v hlave taktiež guláš V srdci sme mali srd na jazyku jazz v rukách gitary, hrali sme strašne zle a tvárili sme sa ako geniálni slepí černosi a tak trochu ako suché rohlíky, keď ich melú na prézle Asi to vidíme príliš čierne asi to príliš vidíme! Mali sme zo seba srandu i tajný strach keď aj piaty variant globálnej katastrofy ľudstva sa nám nedarilo odvrátiť v našich teoretických úvahách Unavení sme napokon rezignovane súhlasili že ráno je možno naozaj múdrejšie večera Že nepodnikneme nič ani proti sebe načo kriviť vlas na hlave, načo ďalšia kučera Tak som šiel domov a bez dôvodu na oslavy mi v hlave vybuchovali odzátkované Huberty Z celého sveta šiel som domov ako jasnozrivý poštol skepsy s kalnými očami od vína a puberty
          	

KLIŠÉ

(D. Valúch) Biele ruže pivnej peny kvitnú v krígloch pod lipami dokonale obklopení sme tu vlastne celkom sami Mám plné vrecká romantiky, svetabôľu a sentimentu pokrčený, uprášený ako vrece od cementu V duši citmi zavalený v tele mierne zavalitý chcem na teba celý dnešný večer súkať banality Ako mäkké hebké plyše - čo veta, to hladké klišé Sme si blízko, buďme bližšie nech je klišé ešte kliššie! Mám chuť mám chuť nakopnúť to všetko strácam, čas aj sily tak mi je ma zrazu ľúto až sa oči zarosili Jarná noc je chladná cela keď vrchný skríkne:" Záverečná!" Vzal som si ťa. Či si chcela? Neviem, si dosť nevýrečná Vzal som si ťa k sebe domov samému sa smutne tacká ty to chápeš, moja milá zakyckaná pivná tácka Biele ruže pivnej peny kvitnú v krígloch pod lipami dokonale obklopení sme tu vlastne celkom sami Odkvitajú, odkvitajú na táckach do mojej zbierky Nikdy sa nevydajú naše spoločné frajerky
          	

CHODILI SME SPOLU

(M. Janoušek, remix: D. Valúch) Chodili sme spolu roky do divadla spolu tiahli mestom cestou na koncert neostrihaní a v texaskách jak v koži spávali sme doma, no žili sme na korze Ani sinky od obuškov až tak neboleli nie tak veľmi, jak ich zrazu cítim dnes Boli sme vždy spolu a mená nepoznali u Steina sme zapíjali svoje večné blues Tušili sme, že sa stále niečo krásne stráca a roky ubiehali jak zmeškaný autobus Ale sinky od obuškov až tak neboleli nie tak veľmi jako cítim kríže dnes Zažili sme všetko, o čom sa dnes učí a človek sa, raz darmo, svojej dobe podobá Vraveli nám starší, že hlavne treba prežiť keď sa páni bijú, vždy plače chudoba Ale sinky od obuškov až tak neboleli... O to háklivejší som na kríže dnes, duša moja, duša moja... Hákliví na kríže, hákliví na hviezdy na všetky tie -izmy a na všetky tribúny Celé roky to vždy niekto myslel s nami dobre na tie reči dodnes ešte nie sme imúnni hoci sinky od obuškov až tak neboleli nedotklo sa nás to vtedy toľko, ako dnes Zostarli sme trochu, avšak zostarli aj iní nebudeme prví ale ani poslední Kým sa vieme stretnúť a dohodnúť a opiť nebudeme malicherní, ale ani dôslední Roky utekali, ani neboleli zanedbané rany bolia nás až dnes
          	

STEIN BLUES

(M. Janouše) Noc odpila mi z pollitra a nahla sa mi cez rameno Noc odpila mi z pollitra a nahla sa mi cez rameno ja zrazu neviem, kto som, čí som, akú mám národnosť, aké mám meno Mám pocit, že som tu už bol že som to všetko už raz prežil Mám pocit, že som tu už bol a že som to všetko už raz prežil všetko som videl, cítil, počul a predsa akoby som ani nežil Schádzame sa tu všetci zástupcovia spoločnosti Schádzame sa tu všetci zástupcovia spoločnosti jedni z rozumu a ďalší zo všednosti Schádzame sa tu rôzne triedy prúdime ako prúd neprestajný Schádzame sa tu rôzne triedy ako prúd neprestajný niektorí nadšení, iní ľahostajní a ďalší opäť tajní Stretávam tu svojich priateľov, Nietsche si berie šieste pivo Stretávam tu svojich priateľov, Nietsche si berie šieste pivo Mozart píše nový opus a Ginsberg do peny kvíli clivo Shakespeare Freudovi dá Spartu, Tolstému ušiel ďalší vlak Shakespeare Freudovi dá Spartu, Tolstému ušiel ďalší vlak Jesenin začína nový život a pod kabátom skrýva frak Ráno nájde Freuda bezvládneho a Shakespeare si doma pustí plyn Ráno nájde Freuda bezvládneho a Shakespeare si v samote pustí plyn Vlak odíde bez Tolstého, zastrelí sa ďalší Jesenin
          	

STEIN-RAP (Don Tačdys)

(M. Janoušek) Išiel som na pivo tuším do Steina stretol som tam starého všiváka Steina pýtam sa ho: čo je tu dneska tak pusto šak včera tu bolo pomerne husto neni tu Ginsberg a neni tu pivo neni tu smutno a neni tu clivo neni tu Markuš a neni tu Móric len ja tu s flaškou idem sa boric neni tu Budaj a neni ti Knažko len ja tu tažko zápasím s flaškou Neni tu Šekspír a neni tu Einstein len akýsi fešáčik Domino Zvajštajn vravím mu: reku, akí ste krásní s jedinou hlavou a v jedinej kastli dvaja ste a pritom v jedinom trupe jak sa vám s jedným kopytom dupe Kukali na mna akosi krivo tak sem im kúpil dvojité pivo aby si ve zdraví do kroku dupli ani som neplatil a už mi ju lupli Neboli dvaja, bol iba jeden ja nevím počítat, no tak na to ... K ničemu není takýto život len pivo a vodka, vodka a pivo iba sa nahánaš jak taký Ježiš furt iba bežíš a bežíš a bežíš Nemóžem predsa všetko hned chápat tak sem šel domov do cimry chrápat k posteli som si dal mléko a pivo nech je tu radostne nech je tu živo
          	

HĽADAL SOM ŤA

(M. Janoušek) Hľadal som ťa cez deň, aj v noci som ťa hľadal v záhradách a v parkoch, v zadymených ústach ulíc V aktovke som si ťa niesol založenú ako knihu obrázok za stránkou 26 Videl som ťa vo sne, tvoje ranné šaty zas a opäť som sa v tebe strácal Autá, ktoré nocou letia žiadne z nich mi nezastaví každé má svoj čistý list Pre teba sa električky túžbou zbláznia pre teba sa výhra stane sladkou prehrou výklady zatvoria oči noc sa stane druhým ránom pre teba, moja láska Hľadal som ťa všade, kde žijú mladí starci ako chodník unavený som sa nocou tiahol Videl som ťa v oknách domov v bránach večne otvorených madonu mojich všedných dní Pre teba sa koniec týždňa o deň skráti pre teba sa človek stane lepším Ako čas sa túžba zmení vždy sa cesta s cestou stretne pre teba, moja láska
          	

SPRÁVY

(D. Valúch) Od Európy vietor fúka na mori sú z toho vlny dlhé, krátke, veľmi krátke - tranzistor má celkom plný O pobrežie príboj búši každá vlna nesie zprávu a ja naťahujem uši chytám, lovím Bratislavu Skúsil som celý vlnový rozsah stále však nič, príjem je tu pod psa cudzosť a z Marsu znie zvláštný arabský spev Voda sa na skaly šplhá skala sa do vody drobí Neviem, čo sa deje doma neviem, čo sa doma robí Vymýšľam si dobré zprávy vymýšľam radostné zvesti že sa všetci majú dobre dobrého sa veľa zmestí Vysielam na celý vlnový rozsah neklesaj na duchu, nezúfaj, vzchop sa z rádia chápavo znie zvláštný arabský spev O pobrežie príboj búši na nebi polmesiac svieti slanú spŕšku vietor suší a tranzistor do vody letí
          	

BLUES O DAŽDI

(M. Janoušek) Dnes asi pôjdem pešo, zas počasie sa mení padá dážď a vietor sa tlačí do dverí kabátu na vešiaku sa cnie po obesení a krátke vlny praskajú v éteri tie kvapky, to len nebo mokro hladí moju tvár Do duše klope mi dážď a oblak, čo mi nad hlavou visí chladný je jak pocit a má farbu olova Nemám ani smer, už mám len kompromisy a viditeľnosť je silne nulová a smutno je mi, keď vidím, ako strácam už aj smer Len si tak idem, čo noha nohu minie a po chodníku svoj tieň posúvam a trochu už tuším, že deň sa zase minie s nocou a len do kaluží ticho kvapká blues Ten dážď, čo z neba mi padá, zas chutí ako voda to vodka mojich smútkov spláchne trikrát viac tých kvapiek, čo sa minie, je pre mňa vlastne škoda pršalo len pred týždňom, zas bude o mesiac jak staré víno mi dážď dušu unaví Už trochu viem, ako chutí absolútno rozpúšťa sa na jazyku ako trpký sneh Na perách úsmev a v duši, v duši smutno hlava vraví: možno, ale srdce vraví: nech a cítim, že sa stále viac dažďu podobám Len si tak idem, čo noha nohu minie a po chodníku svoj tieň posúvam a trochu už tuším, že deň sa zase minie s nocou a len do kaluží ticho kvapká blues
          	

HODINKY

(D. Valúch) Hodinky mi tikajú hoci ja im vykám idú, idú, zatiaľ sa nedostali nikam mám k tomu všetko len nie dostatočné vysvetlenie Struna sa im unaví a výsledok je tu hodinky len s námahou ručičkami pletú pletú si čas minulý a budúci je z nich prístroj zrazu celkom nesúci vravím si, súc rozhorčený nesúc ich do opravovne: čas nemožno falšovať hodiny musia ísť presne veď čas, to sú peniaze falšovanie je trestné Veď čas, to sú peniaze no peniaze často nie sú Jeden dobrý kamarát nezištne mi radil aby som si hodinky budíkom nahradil a vzápätí mi daroval svoj drnčiaci a budiaci stroj Každodenne do práce prineskoro chodím buď ma bude budík budiť buď ho o zem hodím nervy povolili a je zo mňa pacient za to, že som budík prerobil na hodiny presýpacie Otázka však v mozgu pichá ako 300 triesok či tie hodiny pôjdu správne keď v nich nie je piesok
          	

JESENNÁ

(D. Valúch) Každé ráno slnko dlhšie spáva asi sa mu sníva o lete Každé ráno ťažšie sa mi vstáva smútok holých stromov ku mne doletel V rannom šere čakám na zastávke postojačky driemem v dave stratený V rannom šere v jeho zvýšenej dávke začína deň opäť trochu skrátený V chladnom vzduchu obláčik od úst stúpa v comicse dní jednu z postáv hrám V chladnom vzduchu som postava na slovo skúpa Keď už sa nevyspím aspoň sa vyvetrám Hej, vietor strácaš čas cenzúrou listov a zbytočne pletieš sa ženám do sukní Hej, vietor pomôž mi stáť s hlavou čistou jesenné hmly mi z myšlienok odfúkni
          	

LIST JEŽIŠKOVI

(D. Valúch) Ahoj, milý Ježiško, začínal ten list Dvadsiateho štvrtého príď, ak môžeš prísť nechám ti otvorené okno bude síce prievan, tak len trochu a pod stromčekom sviečkami vyznačím pristávaciu plochu Nenos dary, darmo by ti ruky omrzli už som na to príliš starý a bol som tohto roku zlý Zober len svoju obľúbenú platňu, tú čo je najviac obhraná a prípadne fľašku vína - vydržíme do rána Na polnočnú nepôjdeme nikam do chrámu čo ak nás tam v tlačenici ľudia dochrámu Veď určite sa pri gitare a pri dobrej vôli dá zaspievať vianočné blues - to bude koleda Spravíme si silnú kávu, nech vládzeme bdieť na otázky o živote hádať odpoveď A ak by nám z toho zostalo smutno povieš svoju najveselšiu príhodu a z východu príde miesto kráľov slnko - veď poznáš prírodu Tak rýchle ubehne ten večer tá noc mieru a pokoja myslím, že sa pobavíš aspoň tak, ako ja Takže, milý Ježiško, zakončím svoj list Dvadsiateho štvrtého príď, ak môžeš prísť Nech ti cestu naplánuje hlavný dispečer nezabudni na ten dátum, na Štedrý večer
          	

DYM Z NÁŠHO OHŇA

(D. Valúch) Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam a noc sa ako padák roztvára diverzné komando únavy pristáva nám na tvárach Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam deti nám konečne zaspali spomienky letia, letia ktoviekam a možno práve zastali Kompromituje nás nostalgia legitimuje nás čas osamelým bežcom je kto chodí neskoro alebo príliš včas Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam deti nám konečne zaspali spomienky letia, letia ktoviekam a možno práve zastali Dym z nášho ohňa nejde vždy len ku hviezdam občas ti ho vietor zrazí do očí občas sa ti zazdá, že si zostal sám v tomto preľudnenom storočí Kompromituje nás nostalgia legitimuje nás čas osamelým bežcom je kto chodí neskoro alebo príliš včas Dym z nášho ohňa a teplo z nášho popola pesnička vôkol stola chodí do kola la la la la la la la la la la la Ako mačka okolo horúcej kaše la la la la la la la
          	

NOVÝ ROK

(M. Janoušek) Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok? čo nám prinesie za sviatok, za sviatok? Niekomu jedličku, niekomu vyšší plat niekomu stoličku, niekomu zdravie len tak Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok? čo nám prinesie za sviatok, za sviatok? Niekomu predstavy o dome bez detí niekomu lietadlo, na ktorom odletí Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok? čo nám prinesie za sviatok, za sviatok? niekomu nový deň, niekomu nevestu niekomu pochodeň, nech vidí na cestu Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok? Čo nám prinesie za sviatok, za sviatok?