Jednofázové kvasenie

Opus 1990 (LP), 1996 (CD)

          	

AKO JE TI, YETI?

(D. Valúch) Ako je ti, Yeti keď slniečko svieti keď sa tvoje dúpä v jeho lúčoch kúpä? Ako je ti, Yeti keď slnko nesvieti keď na Himaláje príde mrak a hmla je? Núkal som ho, nech len začne, nech sa vyvraví reku v týždni sa to v strižni aj tak upraví Len pekne nahlas, na mikrofón len žiadne obavy poslucháč sa poučí poteší, pobaví Ako je ti, Yeti keď z neba sneh zletí keď začnú byť hrozné svahy lavínozné Ako je ti, Yeti v maskovacej sieti viac v mokre než v suchu a v tom riedkom vzduchu Prezraď názor vášho kmeňa - čo myslíte, ste? Otázka znie zvláštne, je však na mieste A vlastnými slovami povedz dačo o vzťahu "svet a vy" krátko a vtipne, inak nás vypne poslucháč zvedavý A napokon som z neho dostal nesúvislé komuniké o počasí, o muzike, zahraničnej politike... Schvaľovacia komisia u nás v redakcii však usúdila, že vzhľadom na niektoré neuvážené výroky snežného muža a vzhľadom na značné rozpaky nad jeho vzhľadom materiál nebude odvysielaný a to ani v skrátenej podobe. Namiesto toho bol do programu zaradený rozhovor s našimi poprednými antropológmi, ktorí prakticky celý svoj život zasvätili pátraniu po stopách snežného muža najmä v oblasti Malých a Bielych Karpát, v Petržalke a na Záhorí. Na sklonku svojho života títo statoční vedci dospeli k názoru, že takzvaný Snežný muž neexistuje... Ako je ti, Yeti v maskovacej sieti viac v mokre než v suchu v našom riedkom vzduchu? Kto chce k tomu niečo dodať, nech sa vyvraví Potom v týždni sa to v strižni aj tak upraví
          	

ÚTRŽKY LABUTEJ PIESNE

(D. Valúch) Chorľavé labute z jazierka s udanou hĺbkou ponoru prosili o možnosť k odletu príslušnú obchodnú komoru Nakoľko ich stav zdravotný bol vskutku veľmi vážny leteli napriek zákazu do krajín teplých, až vlažných Ako si na zimu vybrali azimut vieme len približne presne Nejakí piloti v sluchátkach počuli útržky labutej piesne
          	

HRANICA

(D. Valúch) Zadriemal som na sedadle autobusu nočnej linky zdalo sa mi, že ma vezie cez kopčeky, cez dolinky za 6 riek a za 5 morí, za 4 zakliate hory a za 3 sídliská Myšlienky na teplú posteľ - to slastne sladké snenie preťala náhle ostrá veta: Čo máte na preclenie? ste na colnici, na hranici ľudských možností Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil a zhora z reproduktorov znel hlas, ktorý čudne chutil ste na colnici, na hranici ľudských možností Nikoho som nevidel a bolo mi clo až clivo nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo kto je colník, no nebol nik, žiadny pracovník Žiadna prehliadka za plentou, žiadny prieskum dokumentov žiadny vrták, čo ti zíza do kufrov a či máš víza či máš razítka a kolky, prečo, načo, kam a koľkí - nik sa nepýta Ako v prapodivnom tranze, ako v americkom filme v duchu kričím na vodiča: len sa z cesty nevychýľme! máme predsa rýchlosť svetla a možno rýchlosť tmy Nikoho som nevidel a bolo mi čudne clivo nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo a zrazu som chápal, čo všetko mi bolo zhabané Silné reči, slabé chvíle, sladké vety, plané sľuby a pilníček, ktorým som si od malička brúsil zuby na tú cestu, na diaľnicu, ktorá vedie na hranicu ľudských možností Cítil som sa oklamaný. Poznáte ten pocit horký - čo má čo byť hranica snov neďaleko Matadorky! A s hnevom na lícach vykríkol som, náhle čulý: Žiadna hranica! Tú sme predsa posunuli... Ešte včera, ešte vlani, dávno, že už neviem ani ktorým smerom nastal posun - von či bližšie k nám? Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil možno rútil, možno vliekol, kto to zistí v hmle jak mlieko kde sú rieky, kde sú moria, kde sú zakliate pohoria v našich sídliskách
          	

R. U. R.

(M. Janoušek) Povedala si mi: Len sa na to pozri čo sa to s tebou deje V poslednej dobe sa mi pred očami meníš hoci na to dôvod nie je Tvojim úvahám nerozumiem, ba ani slovám kto sa ich zmyslu dopátra? Len si tu tak sedíš a hovoríš mi veci ktoré sa vravieť nepatria Zahanbili ma tieto tvoje slová táto kritika Zrazu je nemožné tváriť sa nevšímavo že sa ma to proste netýka Veď od mala sa snažím žiť kolektívne nebyť neplatný Nenápadný, ale šťastný ako ostatní proste ako všetci ostatní Cítim ale, že máš asi pravdu že na tom niečo je že sa vo mne čosi mení niečo mutuje... Tajomný nekľud vo mne hlodá a nie je to po prvýkrát Dokonca som sa už pristihol aj pritom že začínam rozmýšľať samostatne rozmýšľať Rozhodol som sa teda, že sa na to pozriem na zdroj toho nepokoja Veď málokto sa zrejme vôbec kedy cítil tak nepríjemne ako ja Odhrniem si vlasy z čela a kryt lebky otváram Ruka mi rutinne medzi blokmi blúdi do drôtov sa ponára Skontroloval som obvody a spoje tranzistory preskúšal v schéme našiel chybný obvod v ktorom sa program narúšal S letovačkou v ruke sa k vadnému spoju blížim a keď kvapka cínu dopadne cítim, jak sa opäť pokoj vo mne šíri a zas je mi bezvadne a zas je mi bezvadne ... Tak som opäť našiel seba zas som ako jeden z nás Zas rozumieš ty mne a ja tebe a nevnímame čas Po skončení smeny sedíme spolu v parku sami - iba noc a my Nežne si hľadíme s displejov do displejov a šepkáme si programy
          	

BLUES POMALÉHO VLAKU

(M.Janoušek) Zas dlhá cesta čaká ma ja musím do Žiliny zájsť Zas dlhá cesta čaká ma ja musím do Žiliny zájsť či chcem či nechcem ja musím vlakom cestovať V živote ľudskom chvíľa je ktorá ťa tvrdo pritlačí V živote ľudskom chvíľa je ktorá ťa tvrdo pritlačí niekto cestuje vlakom druhý má osud inakší V zime nám teplo je a v lete nás spaľuje mráz V zime nám teplo je a v lete nás spaľuje mráz na jar zakvitneme a na jeseň opadá každý z nás V šírom poli vŕba u ktorej vždy zvykneme stáť a vedľa nej druhá u ktorej tiež zvykneme stáť postojíme ešte zopárkrát pred nami je vŕbový sad Prosím vás, pán sprievodca budeme dnes v Žiline včas? Tak odpovedzte, sprievodca, či budeme dnes v Žiline včas? Čo sa tak hlúpo pýtate to predsa nevie nikto z nás Keby som bol biely ja chodil by som pešo ako pán Keby som bol biely ja chodil by som pešo ako pán ja však musím chodiť vlakom že len čiernu farbu kože mám
          	

KEĎ SME SA VYBRALI NA PRECHÁDZKU MESTOM

(M. Janoušek) Keď sme sa vybrali na prechádzku mestom slniečko svietilo z korún stromov s tvárou plnou nehy vravela si cestou: je veru škoda ísť tak skoro domov Polož hlavu na stôl, moje zlato iste si už veľmi unavená štrnásť pív, to už stojí za to zdáš sa byť celá vymenená Do dverí trafíš až na druhýkrát a občas sa chceš stavať na hlavu Takú ťa ma iste každý rád - vieš dodať správnu náladu Vôbec nič si nedala na moje slová išli sme nočnými ulicami spievala si stále furt a znova až nám povedali: pôjdete s nami...
          	

ÚNOS

(D. Valúch) XY unesený perspektívou bomby vykradnutý ako vagón bez ochrannej plomby Nebadane unesený perspektívou dneška ak zaňho nik nezaplatí tak do práce zmešká Výkupné nie je vysoké tovar nie je v kurze jeho cena prudko klesá na svetovej burze V roztopenom lanskom snehu v predvlaňajšom lístí ukrývajú svoju obeť ľstiví teroristi Je to človek unesený perspektívou dneška ak sa ho nik nezastane tak do práce zmešká Výkupné nie je vysoké tovar nie je v kurze jeho cena prudko klesá na svetovej burze
          	

SPOLOČNÉ ZEME

(M. Janoušek) Jak spoločné sú naše zeme jak spoločné sú naše túžby jak dobre sa navzájom obaja vieme v samote jak vieme byť družní Oberám plody radosti oberám plody smútku ukladám ich do pohára horkosti ukladám do zármutku Jak spoločné sú naše cesty paralely, ktoré k slnku vzlietnu čo bez konfliktu vedľa seba bežia čo nevedia, či sa raz vôbec stretnú To, čo ty chceš, vždy chcem i ja len to trochu dlhšie trvá u teba vždy býva vec posledná to, čo u mňa je vec prvá Jak spoločné sú naše zeme a predsa sme každý iný tvoje srdce je úrodná púšť a moje je tiež z hliny
          	

NOČNÝ MOTÝĽ

(D. Valúch) Malý nočný motýľ nedožije rána pre poruchu v sieti opäť nie je prúd v mihotavom plamienku sa chveje zlatá brána omámený motýlik sa rúti do zákrut Krúži vôkol sviečky, čo horí miesto lampy tesne, čoraz tesnejšie, až celkom na dotyk nevidí, že to smrtka v ohni dvíha rampy plameň je cieľ a motýľ slepý fanatik Špirála vývoja a pirueta smrti dva navzájom opačné smery jednej trasy v plameni poznania tu zhorel v temnej štvrti filozof? Nie - iba motýľ mi sviečku skoro zhasil To tma mi núka čierne asociácie z maličkostí vyvodzujem čierne závery z ponurých vízií sa plazia ako zmije fragmenty apokalyptickej nádhery A nočný motýľ pochybností mojou hlavou letí k nádeji, čo sliepňa v tme jak východ z tunela v tme, keď mi zhoria poistky v žiare optimizmu ktorá bola príliš silná, príliš umelá
          	

DIAĽNIČNÝ MOTÍV

(D. Valúch) Pri diaľnici tam na kopci trčí prst televíznej ruky kol-dokola poskytuje obrazy a zvuky Pri diaľnici na palici krikľavý pruhovaný rukáv objektívne ukazuje odkiaľ vietor fúka kto dáva pozor kto robí dozor niekto to predsa robiť musí Pri diaľnici na podstavci týči sa povedomý symbol keby otec nezamiesil, kde by dneska syn bol Pri diaľnici po krajnici beží rad malých žltých čísel na kritickom kilometri opustila nás myseľ Kto dával pozor kto robil dozor niekto to predsa robiť musel Na diaľnici brigádnici spájajú prerušené čiary obmedzenou rýchlosťou sa blížia autokary Na diaľnici vo fujavici do balónku dýcha duch našich dní cestná hliadka púšťa triezvych, tak sa nadýchni a dávaj pozor: Ty budeš dozor!
          	

BLUES DLHEJ PAUZY

(D. Valúch) Aj keď zbieram sily každý deň v kritickej chvíli stále kolíšem pred rokmi vprostred vety prerušený list dnes večer opäť sotva dopíšem Problém je že zabudol som, komu ho mám poslať Adresa na obálke nič mi nevraví je bezcenná ako nepodaný tiket športky ako harmonogram mestskej dopravy Už dávno nejde o list nejde o text Ide tu proste o princíp či skončím, čo som začal aj s rizikom, že udriem miesto klinca po hlavičke hlavou po klinci Príliš dlhá pauza vyviedla ma z tempa ocitol som sa v inej stupnici než som bol vtedy keď som začal písať ten list na adresu v dnes už neexistujúcej ulici Príliš dlhý stoptajm vyviedol ma z rytmu pribudli krížiky: Fis, Cis, Gis a Dis - harmóniu cítim keď vedľa seba vidím svoj starý a nový rukopis
          	

OTVORIL SOM OČI

(M. Janoušek) Otvoril som oči o pol šiestej ráno svedomie sa pýtalo na čosi - povedal som: áno bolela ma hlava bol som včera v šenku bol som si zisťovať národa mienku Ani ma nebili nebili ma veľmo chcel som odísť domov lebo bolo dusno ventilátor hučal nad mojou hlavou a biely dym padal k zemi únavou Stáli sme pri pulte popíjali pivo a národ sa veselil až mi bolo smutno kupoval si Sparty po šestnásť korún kupoval si Sparty po šestnásť korún...
          	

ASFALT

(D. Valúch) Uprostred ulice topil sa asfalt nebolo počuť volanie o pomoc na zelenú sa doň borili autá hluku a čmudu tam bolo moc Uprostred ulice topil sa asfalt slnko sa už na to dívať nemohlo že tomu asfaltu nik nepomôže keď už ten asfalt je také nemehlo Uprostred ulice topil sa asfalt a zhora v spravodlivom hneve ohnivo burcujúc verejnú mienku ZACHRÁŇTE ASFALT!! slnko reve Uprostred ulice topil sa asfalt a nikto nezasiahol do deja ako vždy, keď v príliš hlučnej kampani len zlodej zhora kričí: CHYŤTE ZLODEJA! Uprostred ulice stuhol už asfalt slnko sa zakráda k západu a súmrak sťa sladká asfaltová pomsta plazí sa za ním cez záhradu Cez moju súkromnú záhradu!
          	

SPRÁVA O POČASÍ

(M. Janoušek) O päť minút osem - ako každý večer - zapínam si záver denných správ Obrazovka svieti, dole hrdlom tečie ďalšia z množiny čiernych káv Dozviem sa, že výbežkom k nám zasahuje vlhký, trochu oceánsky vzduch a následkom tlaku, ktorý už šiesty deň tu je nad Európou sa splieta bludný kruh Nečakane teplé prúdy sa k nám ženú ty to ale ešte netušíš že strmé alpské štíty tvoria stenu za ktorou leží tlaková níž Možno koncom týždňa bude trochu zmena možno, že nám mierne zaprší Viem však, že oblačnosť je ustálená a že žiaden front ju neruší Je nám vcelku dobre, aj keď trochu vlažne na srdci je pokoj, v duši kľud Poteším ťa správou, keď televízor zažnem že sa blíži teplý Golfský prúd Z toho iste tušíš, že sa topia ľady že sa končí zima, mizne mráz Ak ťa však, moja milá, predsa len trochu mrazí tak to asi chladne niečo v nás
          	

TEN BEZVA BEZVÁHOVÝ STAV

(D. Valúch) Vesmírom poloprávd nad stepou pololží nad stredným Polabím, Považím, Povolžím vznáša sa kozmonaut roky, dni, hodiny celkom si privykol na vlastné splodiny a vychutnáva ten bezva bezváhavý stav Netrpí fyzicky, psychicky ani morálne ochranný aparát pracuje normálne riadiace stredisko má mnoho odnoží čo treba nariadi, schváli a odloží a v knihách, v novinách a v správach sa oslavuje, prehlbuje, zdôrazňuje a zdôvodňuje ten bezva bezváhavý stav Nemá to obdoby a niet v tom rizika chýba tu logika, neplatí fyzika drží sa kozmonaut, drží sa satelit drží sa schátralý tesil a bakelit a štáb, čo verne nasimulováva ten bezva bezváhavý stav Reálne kulisy, fiktívne pozemky vyvlastnené ešte od firmy POTEMKIN v chode to udržať - správca sa natrápi zrástol s tým, sám sa stal súčasťou atrapy Len ľudí už prestal zaujímať ten bezva bezváhavý stav Vesmírom poloprávd nad stepou pololží nad stredným Polabím, Považím, Povolžím vznášal sa kozmonaut, použil katapult vrátil sa na zem včas - odhaliť vlastný kult Spadol, no bez váhania vstáva a odhaľuje, obviňuje, odsudzuje a zdôvodňuje bývalý takzvaný bezváhavý stav
          	

PARAFRÁZA

(D. Valúch) Pesnička jak kajak v prúde: ktovie, kde do zajtra bude zateká no ku dnu, zdá sa, neklesá Pesničky jak kyjak z vreca: ukáže sa, kto len kecá kto je drevo náhliace sa do lesa Tak ti neviem Nezaspávam Nespisovne pokašlávam... Verše, naše dlhé bozky do ticha, jak do termosky ukladáme hoci aj tam vychladnú Požičané hráme z listu klameme si pravdu čistú rozbíjame vlastnú skriňu výkladnú Tak ti neviem Nezaspávam Nespisovne? Zaslúžilých lovcov duší neznervózni, iba vzruší keď v revíri pár pytliakov šafári Zvonia, puchnú telefóny komáre sa menia v slony ostrostrelcov čaká skvelé safari Tak ti neviem Nezaspávam...?
          	

SPIACA ŽENA

(D. Valúch) V noci ma budí detský kašeľ v noci ma budí detský plač hľadanie krupicovej kaše a súboj s tmou o vypínač Ja ale nemienim sa pohnúť ani sa veru nepohnem slabo ste ma mamko ohýbali ja sám sa už teraz vprostred noci neohnem Našťastie deti kričia: Mama! vedia, kde hľadať útechu Príroda čo-to rieši sama to býva základ úspechu Žena hneď hypnoticky vstáva ďalej spí a pritom funguje jedno kŕmi, druhé cikať dáva spiaca žena v jednom švungu jé, jé,jé Nemôžem odtrhnúť z nej oči s láskou ju tajne sledujem šikovne sa zvŕta a točí vôbec nič ju nedeprimuje Chcem, ale nevydržím čakať kým obnoví tu kľud a mier žena spí a asi ani nevie, ako musí makať a mňa uspáva mixér, ktorým vrčí spoza dvier Ráno mi budík v uchu brní ráno je ako zaucho žena vyzerá, že ešte chrní a ja s aktovkou pod pazuchou deriem sa spod periny k dverám cez kúpeľňu prebíjam sa vpred prostriedky príliš nevyberám Ide tu o lepší, krajší svet! Spiaca žena pootvorí oči s láskou ma tajne sleduje vie, že necúvnem a nezabočím aj keď práve nenapredujem vie, že by pristal mojim perám úsmev, keď kliesnim cestu vpred vie, že prostriedky nevyberám vie, že prostriedkov niet
          	

ORLOJ

(M. Janoušek) Pod pražským orlojom stáli turisti otvárali ústa a na Pentaxoch clonu hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli komuže tí svätí asi patria, komu? Šekové knižky chceli hneď vytiahnuť perečkom napísať príslušnú sumu vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud preinvestoval tu práce a umu My však svojich svätých, my ich nepredáme nepatria nikomu - sú naši spoloční čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia majú dosť pohybu, sú totiž otoční
          	

MALIČKÁ SOM

(D. Valúch) Maličká som, biele húsky pasiem Maličká som, biele húsky pasiem V jednom z miernych zemepisných pásiem V jednom z miernych zemepisných pásiem A nepasiem sama, pasiem s Mórickom rozpáli nás láska a sme v pásme tropickom rozpáli nás láska a sme a sme v pásme tropickom Kam sa podeli moje biele húsky Kam sa podeli moje biele húsky srdce mi búši ako buchar spopod blúzky snáď sa mi len nerozletí na márne kúsky Móricko môj, nie som ja už maličká včera dievča, dneska žena a zajtra mamička včera dievča, dneska žena a zajtra mami- zajtra mami- mamička Narodí sa dieťa, ako inak Narodí sa dieťa, ako inak ak nebude dcéra, bude synak ak nebude dcéra, bude synak Mlieko, plienky, dudlík, nočník, kapesník vyrastie nám z neho súdruh námestník vyrastie nám z neho súdruh náme- súdruh náme- a všetky známe potom puknú závisťou
          	

BOŽIE MLYNY

(D. Valúch) Božie mlyny pomaly melú uvedomelú mládež to mrzí mládež to mrzí Božie mlyny pomaly melú pomaly melú zdá sa, že z posledného Našli sme chybu, nemáš tam motor! Pánbožko kmotor, veď to je sabotáž! jéjé sabotáž... Našli sme chybu a to je základ namiesto záplat začneme po novom... Načo klamať, tečú nám slinky na tvoje mlynky, odpusť nám vinu, hospodinu! A vzali sme mu tie jeho mlyny svet je hneď iný takto sa nám to páči Tie naše mlyny, tie ale melú! Aj cez nedeľu Nároky stále rastú hej, mlynár, nespi - nastúp! Takto sa nám to páči Len veverička namiesto po lese uháňa v kolese a melie z posledného
          	

VÝKLAD OBCHODNÉHO DOMU

(M. Janoušek) Výklad obchodného domu leskne sa a pred ním cesta dvaja chodievame k tomu výkladu uprostred mesta Veľké okno plné tvárí nábytku a postáv bez šiat zrkadlíme sa v ňom traja ty, ja a tiež električka, ktorá prešla Jedného dňa v tom výkladnom oku odrážať sa budeš celá Ja v čiernom a ty vedľa mňa v závoji a celá biela, celá biela
          	

MÁM SA VÝBORNE

(D. Valúch) Na kolotoči služobných ciest okresných a ešte väčších miest som náhle ochabol akoby sa vo mne zadrel piest Pozbieral som v sebe zvyšky síl na akýsi salaš dorazil Pozdravil som sa a požiadal som baču o azyl Láskavá valaská postava zamastené gate aj hlava nemal námietky takže uňho zostávam Učím sa tu vrčať, učím hrýzť zdochne Dunčo, ja sa môžem zísť brešem ostošesť strážiť stádo, to je veľká česť Mám sa výborne mám kde spať a mám čo jesť Posielam ti pohľadnicu z miest kde som zišiel zo služobných ciest Mám sa výborne mám kde spať a mám čo jesť