Jednofázové kvasenie Live

Divadlo a.ha. 2000

          	

JESENNÁ

(Dušan Valúch) Každé ráno slnko dlhšie spáva asi sa mu sníva o lete Každé ráno ťažšie sa mi vstáva smútok holých stromov ku mne doletel V rannom šere čakám na zastávke postojačky driemem v dave stratený V rannom šere v jeho zvýšenej dávke začína deň opäť trochu skrátený V chladnom vzduchu obláčik od úst stúpa v comicse dní jednu z postáv hrám V chladnom vzduchu som postava na slovo skúpa Keď už sa nevyspím aspoň sa vyvetrám Hej, vietor strácaš čas cenzúrou listov a zbytočne pletieš sa ženám do sukní Hej, vietor pomôž mi stáť s hlavou čistou jesenné hmly mi z myšlienok odfúkni
          	

ČLOVEK NIE JE NIKDY SÁM

(Dušan Valúch) Človek nie je nikdy sám kým má čokoľvek s niekym zdieľa názory s iným aspoň vek čosi iné mi však tvrdí môj vnútorný hlas Človek nie je nikdy sám kým má zubný kaz zájde si k zubárovi raz a potom zas čosi iné mi však tvrdí môj vnútorný hlas Človek nie je nikdy sám kým má preukaz má v ňom meno má v ňom číslo oko ucho vlas čosi iné mi však tvrdí môj vnútorný hlas Človek nie je nikdy sám iba ak by bol sám samučký ako brankár keď dostane gól to vrdí môj vnútorný hlas a ja tvrdím že je vôl že totiž Človek nie je nikdy sám naporúdzi dôkaz mám že môj vnútorný hlas a ja sme minimálne dvaja ja množina on množina urobíme prienik a v ňom sa zračí výsledok mladý schizofrienik
          	

VÝLET

(Miloš Janoušek) Je tu ponuka na malý výlet, cestu za hranice všedných dní, ubytovanie, doprava, prílet aj pre toho, kto nič nevlastní. Trasa vedie cestou poľnou, len miestami sa trochu láme hlas, pôjdeš vodorovne a na záver kolmo, do cieľa však prídeš včas. Keď sa unavené telo zvalí, v diaľke sa svetlo zabelie, naokolo hlina, vôkol skaly, každý spí ako si ustelie. Tri kroky do chladu, dva do ticha a potom v tom tichu dýchať skús. Zistíš, ako sa tu ťažko dýcha, len sa, prosím, nezadus. Pomaly a nežne, trochu placho, telo sa za dušou zakráda, radosť sa trochu pletie so strachom, čo je to čudná záhada. Čo je to za prapodivnú jógu, telo tuhne ako ruka od pera, zbavený stresov, chémie, smogu, sotva však zdravší než doteraz... A potom pod tým hlbokým dojmom pomaly sa obzrieš za seba. Škoda, že uvidíš svet dvojmo - veď opakovať zlé už netreba. Z bilboardov sa reklama valí, všetko bude proste úžasné - umelecký dojem dokonalý šťastie tiež, hoci len dočasne. Je tu ponuka na malý výlet, cestu za hranice všedných dní, ubytovanie, doprava, prílet, firmou Thanátos, Cháron a syn.
          	

SPIEVAME SI PESNIČKU

(Dušan Valúch) Spievame si pesničku spievame si pieseň spievanie je užitočné ako v syre pleseň Spievame si pesničku spievame si pieseň že až stromom lístie padá hoci nie je jeseň Opatrne milé deti nech falošných tónov niet nič dnes nie je bez obetí bez prachov a bez klebiet keď sme prišli na javisko ozýval ho zlostný piskot keď skončíme potlesk zaznie obecenstvo v tranze zblaznie Spievame si pesničku spievame si pieseň že až stromom lístie padá hoci nie je jeseň Poštou potom rozpošleme opadané listy kamsi kdesi bez adresy každý celkom čistý Opatrne milé deti nech falošných tónov niet nič dnes nie je bez obetí bez strachu a bez klebiet keď sme prišli na javisko ozýval ho zlostný piskot keď skončíme potlesk zaznie obecenstvo v tranze zblaznie Spievame si pesničku falošne no s citom či v tom máme pokračovať riešme plebiscitom/pre>
          	

SPRÁVA O POČASÍ

(Miloš Janoušek) O päť minút osem - ako každý večer - zapínam si záver denných správ Obrazovka svieti, dole hrdlom tečie ďalšia z množiny čiernych káv Dozviem sa, že výbežkom k nám zasahuje vlhký, trochu oceánsky vzduch a následkom tlaku, ktorý už šiesty deň tu je nad Európou sa splieta bludný kruh Nečakane teplé prúdy sa k nám ženú ty to ale ešte netušíš že strmé alpské štíty tvoria stenu za ktorou leží tlaková níž Možno koncom týždňa bude trochu zmena možno, že nám mierne zaprší Viem však, že oblačnosť je ustálená a že žiaden front ju neruší Je nám vcelku dobre, aj keď trochu vlažne na srdci je pokoj, v duši kľud Poteším ťa správou, keď televízor zažnem že sa blíži teplý Golfský prúd Z toho iste tušíš, že sa topia ľady že sa končí zima, mizne mráz Ak ťa však, moja milá, predsa len trochu mrazí tak to asi chladne niečo v nás
          	

FÚKA VIETOR SEVERNÝ

(Dušan Valúch) Fúka vietor severný milý mi je neverný ľudia vravia že sa vláči že sa vláči za inou Vanú vetry od juhu mám frajera koťuhu ľudia vravia že sa vláči že sa vláči za inou Vanú vetry západné už mi je to nápadné už ma tri dni nenavštívil iste išiel za inou Dujú vetry z východu už sa jeho príchodu nedočkám hej nedočkám márne vzlykám plačem čkám Zamračené časom dážď láska je zdroj samovrážd po horách i dolinách píšu o tom v novinách Je tam celá balada o tom jak jedna mladá dievčina z Bratislavy vzala si zlú vec do hlavy Počujte čo spravila otcov browning nabila bác a klesla na pažiť nemala vraj prečo žiť Z nášho sveta utiekla a šla rovno do pekla tam sa škvarí doteraz ak sa už neupiekla Taká je dievčenská čnosť jak kopovitá oblačnosť bielučká no dočasná nevydrží na večnosť
          	

NÁPIS

(Miloš Janoušek) Pri hľadaní v mape mojich pochybností som sa dostal až na križovatku ciest. Ja - človek tejto doby, z mäsa, šliach a kostí, hádal som ktorou mám sa nechať viesť. Hmatal som rukou po kameňoch múru, že mi až zima pod nechty zaliezla, skúšal som oddeliť civil od mundúru, vŕšiť kôpky dobra a kopčeky zla. Až našiel som nápis, že som tu bol a chcel som tu trčať až do konca sveta, pritom som ale zrejme zabudol, že na cestu mi stále iba hviezdy svietia.
          	

VOĽNÉ MIESTO VZADU

(Miloš Janoušek) Kolesá hučia po asfalte a motor hlasno dýcha krajina beží za oknom a ja sa na ňu dívam pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť Už míľniky ubiehajú aj prerušená čiara deti sa s tieňmi hrajú čakám kto mi zamáva pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť Už len stĺpy komínov vidím na továrňach mesto sa rýchlo blíži zas cesta bola márna pretože mám vzadu voľné miesto chcem niekoho nájsť
          	

VATRA

(M. Janoušek) Hore hájom cestička hore hájom chodník na kopčeku holička a na holi ohník Nad tou krásou srdco stisne oko začne plakať veď to naši sokoli idú zase skákať Skáče otec skáče syn skočil už aj dedo každý z nich si vyskočil a svet v úžase bledol Nemo hľadel na ten štýl aj závidel možno jak to vieme šikovne trikrát denne znožmo Hoci aj svet zastane prestane sa točiťä ten národ nevyhynie čo vie takto skočiť Od Dunajskej nížiny po Vysoké Tatry rozžiaria sa plameňmi zvrchované vatry Srdce bije radosťou hoc aj vrecko plače žije Slovák dovtedy pokiaľ ešte skáče Aj môj čas až sa nachýli a pôjdem kam - veď vieme poviem nech ma uložia do slobodnej zeme A ked ma tam ponesú pod tú našu Tatru cestou nech nepreskočíme ešte jednu vatru A nech ma aj ponesú koňmi a či stopom ja tu vatru prekonám hoc v rakvi ale flopom
          	

ČIEŽE SÚ TO PÁVY

(Trad./úprava Miloš Janoušek, Dušan Valúch) Čieže sú to pávy v tom zelenom háji v tej zelenej brezine? To sú moje, tvoje čo som vychovala kým si ty bol na vojne Čím si ich chovala keď si nič nemala tou zelenou trávičkou? Zelenou trávičkou studenou vodičkou toť sú moje mozole Čieže sú to ovce majú liate zvonce v tej zelenej brezine? To sú moje, tvoje čo som vychovala kým si ty bol na vojne Čím si ich chovala keď si nič nemala tou zelenou trávičkou? Zelenou trávičkou studenou vodičkou toť sú moje mozole Čieže sú to deti pod tou našou pecou ej také malulinké?? To sú moje, tvoje čo som vychovala kým si ty bol na vojne Čím si ich chovala keď si nič nemala tou zelenou trávičkou? Zelenou trávičkou studenou vodičkou toť sú moje mozole (Toto je autentický ľudový text. Všetko ostatné, čo sa s ním na nahrávke stalo, je záležitosťou improvizácie a neúctivého prístupu skupiny Jednofázové kvasenie k odkazu nášho ľudu...)
          	

BLUES POMALÉHO VLAKU

(Miloš Janoušek) Zas dlhá cesta čaká ma ja musím do Žiliny zájsť Zas dlhá cesta čaká ma ja musím do Žiliny zájsť či chcem či nechcem ja musím vlakom cestovať V živote ľudskom chvíľa je ktorá ťa tvrdo pritlačí V živote ľudskom chvíľa je ktorá ťa tvrdo pritlačí niekto cestuje vlakom druhý má osud inakší V zime nám teplo je a v lete nás spaľuje mráz V zime nám teplo je a v lete nás spaľuje mráz na jar zakvitneme a na jeseň opadá každý z nás V šírom poli vŕba u ktorej vždy zvykneme stáť a vedľa nej druhá u ktorej tiež zvykneme stáť postojíme ešte zopárkrát pred nami je vŕbový sad Prosím vás, pán sprievodca budeme dnes v Žiline včas? Tak odpovedzte, sprievodca, či budeme dnes v Žiline včas? Čo sa tak hlúpo pýtate to predsa nevie nikto z nás Keby som bol biely ja chodil by som pešo ako pán Keby som bol biely ja chodil by som pešo ako pán ja však musím chodiť vlakom že len čiernu farbu kože mám
          	

ORLOJ

(Miloš Janoušek) Pod pražským orlojom stáli turisti otvárali ústa a na Pentaxoch clonu hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli komuže tí svätí asi patria, komu? Šekové knižky chceli hneď vytiahnuť perečkom napísať príslušnú sumu vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud preinvestoval tu práce a umu My však svojich svätých, my ich nepredáme nepatria nikomu - sú naši spoloční čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia majú dosť pohybu, sú totiž otoční
          	

DIAĽNIČNÝ MOTÍV

(Dušan Valúch) Pri diaľnici tam na kopci trčí prst televíznej ruky kol-dokola poskytuje obrazy a zvuky Pri diaľnici na palici krikľavý pruhovaný rukáv objektívne ukazuje odkiaľ vietor fúka kto dáva pozor kto robí dozor niekto to predsa robiť musí Pri diaľnici na podstavci týči sa povedomý symbol keby otec nezamiesil, kde by dneska syn bol Pri diaľnici po krajnici beží rad malých žltých čísel na kritickom kilometri opustila nás myseľ Kto dával pozor kto robil dozor niekto to predsa robiť musel Na diaľnici brigádnici spájajú prerušené čiary obmedzenou rýchlosťou sa blížia autokary Na diaľnici vo fujavici do balónku dýcha duch našich dní cestná hliadka púšťa triezvych, tak sa nadýchni a dávaj pozor: Ty budeš dozor!
          	

SVADOBNÁ

(Miloš Janoušek) Už od rána je slávnostný deň už od rána mi je veselo Dnes nedávam si na krk vodu ani handru na čelo Možno, že cestou, možno aj necestou okľukou či rovno pôjdem za nevestou dnes sa mi totiž svadby zachcelo Hneď ráno ako vstanem si kefkou zuby prežehnám ak som mal k tomu dôvod dnes ich aspoň dvakrát toľko mám dnes totiž sa chcem trochu roztatáriť jak výklad obchodného domu žiariť radostne ako na pohrebe sa do čierneho obliekam Dám si kávu s meltou a k tomu slané pečivo dnes totiž musím pôsobiť hrozne presvedčivo Zjavím sa vo dverách tvojho bytu ja, apoštol duchovného blahobytu vo vrecku fľaška vodky a klobúk nakrivo Ten pohľad ti asi trochu dych vyrazí viem však, že už sa nevieš dočkať kedy konečne k tebe dorazím Možno, že pôjdem dvojkou, možno trojkou zjavím sa ako fotka pod vývojkou možno, že pôjdem, možno sa poplazím
          	

MÁM SA VÝBORNE

(Dušan Valúch) Na kolotoči služobných ciest okresných a ešte väčších miest som náhle ochabol akoby sa vo mne zadrel piest Pozbieral som v sebe zvyšky síl na akýsi salaš dorazil Pozdravil som sa a požiadal som baču o azyl Láskavá valaská postava zamastené gate aj hlava nemal námietky takže uňho zostávam Učím sa tu vrčať, učím hrýzť zdochne Dunčo, ja sa môžem zísť brešem ostošesť strážiť stádo, to je veľká česť Mám sa výborne mám kde spať a mám čo jesť Posielam ti pohľadnicu z miest kde som zišiel zo služobných ciest Mám sa výborne mám kde spať a mám čo jesť