Rybí menuet

Indies Happy Trails 2016

          	

EVERGREENY

(M. Janoušek) Mám rád hudbu milujem symfónie veril som že trochu džezu ma nezabije dúfal som v niečo nové ak by anjelici zaduli na svoje trúby džezrock Čakal som z neba že zlietnu cherubíni namiesto toho len reklama a evergreeny... Zo všetkých strán sa na mňa sypú stále znova tie isté večné melódie Tie isté noty a tie isté tóny jak čepeľ režú pod kožu keď anjeli v nebi hrajú na saxofóny na harfy hrať už nemôžu... Mal som rád slová kým ešte mali cenu... Ich stratený zmysel ani kone už nedoženú tak ako my sú vlastne aj ony obeťami globálnej inflácie Tie isté prognózy tie temné sľuby ako sa všetko zastaví no Armagedon nás opäť nezahubil pred Tescom vejú zástavy Hlásené konce sveta sa nikdy nekonali každý sme nejaký a nikto dokonalý sme odkázaní prežiť si svoj zlomok sekundy stručnej histórie času
          	

HODINA DUCHOV

(M. Janoušek) Keď sa deň končí pádom do tmy keď večer svetlo zhasína po špičkách noc sa ku mne vkráda hodina duchov začína Tíško kĺžem pod hladinu kúsok od čiary ponoru zažívam chvíle príšerností no a minúty hororu Šepkám si ticho len pre seba odriekam mantru polnoci kým všade krúžia čierne vtáky ja splývam v mori bezmoci Do rána je už len pár minút každá z nich trvá hodinu než sa duchovia opäť stratia kým sa zas v duchnách rozplynú ...
          	

ZATMENIE

(M. Janoušek) Zas príde zatmenie krátky trailer dlhej noci človeka na chvíľu zastaví to v behu hoci vždy dobre vie že tá noc iba chvíľu trvá Keď sa zas rozplynie zostane len divný pocit Zas príde Nový rok sviatok všetkých predsavzatí nikdy sa nezmení nič iba sa znovu vráti Všetko to dobré aj zlé na čas sa utopí v hmle však nič nikdy nezmizne len to potom niekto splatí Zas príde povodeň voda čo sa valí z neba a mokrou perinou zas prikryje mňa i teba potom na tých pár chvíľ skryjeme sa v pene dní až vinu za vinou zas zmyjeme zo seba
          	

PORTVIŠOVÁ BALETKA

(D. Valúch) Nie každému je súdené robiť v živote veľké činy Niekto svetom hýbe iný z neho zmetá pavučiny Nie všetko sa dá riešiť na schôzi nie vždy pomáha plagát či leták Isté je že po ľudskej chôdzi zem je špinavá a je treba zmeták Vtedy prichádza naša hrdinka vo svetle rámp s vedrom v rukách ktorých koža napriek indulone a rukaviciam schne a puká A nie jedinou jej slabinou je že sa o nej vraví že už celý rad chlapov prešiel jej kabínou lenže ako inak zistí ktorý je ten pravý? Na čom je vlastne záleží kadiaľ sa ísť oplatí kadiaľ šťastie pobeží kto ho v jej prospech podplatí Neveľký plat neveľké nároky hotelovej upratovačky Naivné zostarnuté dieťa ktoré časom stráca všetky svoje hračky Portvišová baletka dievča pre všetko a pre nič ružové noci šedivé rána nič jej nedáš tak jej aspoň nádej nenič Za všetko pyká a tým vlastne vzniká hoci aj blúdi a váha ide si svojou zaprášenou cestou a vy keď chcete lietajte si trebárs k mliečnym dráham Nie každému je súdené robiť v živote veľké činy Nie každý vládze svetom pohnúť a tak aspoň z neho zmetá pavučiny
          	

RYBÍ MENUET

(M. Janoušek) Chyť ma na háčik namotaj na sieť zabaľ ma do deky zablikaj na mňa alebo zasvieť si maják útechy Budem vždy plávať aj keď smer bude úplne neznámy Veď ty si lovec a ja iba planktón medzi tvojim riasami Pohybom plutve zaženiem od seba zlovestnú predtuchu že s tebou sa budem aj prostred mora cítiť jak ryba na suchu Budeme plávať vždy proti prúdu a rovno za nosom sprevádzať nás budú anjelské trúby alebo chór lososov Vlna za vlnou sa odvlní do tmy zapadne do ticha aj keď siréna v diaľke bude si pískať Poem od Fibicha... Budeme splývať pozerať na dno čo beží pod nami Chyť ma na háčik namotaj na sieť a doraz bozkami
          	

POOBEDE PôJDEM NA PRECHÁDZKU

(D. Valúch) Poobede pôjdem na precházku možno s niekym možno sám možno mi niekto vrazí facku a ja mu za to vynadám Pane vy hlúpy pane vy zlý prečo ma bijete v biely deň? Takto ma rušíte v prechádzke mojej ste chmuľo ba priam ogrgeň Potom ten jedinec pochybných kvalít spozná svoj drzý poklesok Ľútosťou náhlou zachvátený odpáše hrubý opasok Pobeží k stromu a než sa nazdám zručne sa na ňom obesí mňa taký pohľad povediac pravdu nenadchne ba priam vydesí Ja nie som človek krvilačný mŕtvolný zápach nemám rád prechádzku preto odkladám už ani neviem koľkýkrát Zdravie mám chabé možno už zajtra potichu bohu dušu dám Prechádzka by mi určite prospela radšej sa však na ňu nevydám
          	

JEDEN LETNÝ PODVEČER

(M. Janoušek) Jak vysávač čo hltá smeti z týždňa jak metla čo sa plazí po koberci jak radiátor ktorý začal chladnúť jak múdre knihy - smutní nemí herci jak na prechode pes sa cítim keď mu svieti červená v jeden letný podvečer... Z teplomeru sa ortuť drobí aj z cievky sa už odvinula páska neviem čo sa zas s nocou robí na čele mi klíči ďalšia vráska V novinách sa belie ďalšia stránka z listov miznú písmená v jeden letný podvečer... Mám pocit že dom sa oprel bradou o moje ramená ulice v radoch mlčky stoja v rohu zíva ozvena Už zahodil som nočnú lampu aj obrazy čo ešte majú ústa v jeden letný podvečer.... Nech som sa hocikde pozrel nech som išiel hociktorou stranou všade som ťa v niečom videl všetko hrialo tvojou dlaňou aj jablko na tanieri rozsvietilo v mojej hlave jeden letný podvečer... Už všetky spomienky som zo seba stiahol aj fotografie v popolníku spálil nad smútkami sa zaradoval nad fragmentami šťastia žialil aj prikrývku kde ešte boli stopy chvíle keď sme boli spolu v jeden letný podvečer... Na stole sa predo mnou vŕšia spomienky na popol premenené všetko zlé je zabudnuté všetko dobré odložené zostáva už len jediné zviazať do balíčka a zahodiť - jeden letný podvečer...
          	

NOČNÁ ZMENA

(D. Valúch) Čo všeličo sa pohovorí kým cigareta nedohorí kým je správna teplota a správne torry kým všetko beží Horúca káva v horčičáku odborné reči o burčáku odborné reči o milovaní na svitaní Nočná zmena jedna tretina z dvadsaťštyri hodín nočná zmena tých osem najtmavších nočná zmena časť kolobehu Tak to chodí nočná zmena záložka z rozčítaných kníh Čo všeličo sa pohovorí kým cigareta nedohorí kým je správna teplota a správne torry kým všetko beží Otázky plánovania a riadenia múdre i nezmyselné nariadenia problémy pri údržbe zariadenia a tak ďalej Dunivé chvenie prevádzky v chode komorné „a" pre hudobníkov pre ich symfóniu o plnení plánu a plnení popolníkov Kontrolné pravidelné túry po kilometroch armatúry nádrže čerpadlá a rúry na svitaní Do očí sa už tlačí spánok noviny majú málo stránok niet už čo čítať a nie je ráno na svitaní Na sociálke na stole skyslo mlieko v sáčku operatér poslednýkrát dnešnej noci stlačil páčku Na schodoch kroky to béčka zmena strieda áčku a céčka zmena strieda béčku a déčka zmena strieda céčku
          	

NETOPIER

(M. JANOUŠEK) Lietali sme s netopierom koncom tohto leta chcel som poznať ako sa tam u nich vlastne lieta Stúpali sme nočným vzduchom a klesali spolu bolo mi fajn že som zvládol aviatickú školu Obleteli sme kus sveta aj mesto tuším celé Povedal že na človeka mi to ide skvele Že už môžem lietať sám a nie sa za ním vláčiť A ja na to: Vďaka ale má to jeden háčik Poznám svoje mantinely a môj let je nízky no a z echolokátora už mám tiež len zvyšky Môj letecký koridor je stĺporadím stromov posteľ cesta autobusom práca a zas domov... Skúšal som mu vysvetľovať naše ľudské kódy len splašene poletovať – že to už vyšlo z módy My už máme vyznačené cesty čo nás povedú... Počúval ma neveriaco a prežúval fakty Zvony v diaľke odbíjali svoje nočné takty Na takýto stereotyp žiadne zviera nemá len to skúste nalistovať v knihách pána Brehma Pri poslednom oblete sa obe naše dráhy od seba zas oddelili ako misky z váhy. On si ďalej bude lietať s netopierym zborom a ja sa zase budem motať tým naším koridorom
          	

STRACH

(M. Janoušek) Byť ako lístie vetrom hnané tak bezpečne sa žije byť ako kus dreva čo unáša prúd tak človek svojim svetom len pomaly sa vlečie a kráča z nohy na nohu sprevádzaný strachom ktorý ho ako pavúk pomaly do svojich sietí ovíja Strach čo s nami sedí každý deň pri jednom stole obava čo pomaly stavia múr úzkosť z pádu ktorá bráni zdvihnúť k nebu hlavu úzkosť z vody ktorá ničí čln pre neurčitý strach čo bráni robiť činy človek zrazu v polceste sám zostáva Až jedného dňa zistíš že už nie si najmladší a život niekam odchádza Zalistuješ v stránkach svojich účtovných kníh a pomaly sa obzrieš za seba Až porovnaním rubrík „Má dať“ a „Dal“ pochopíš že čosi dlžný zostávaš Ako rieka ľady láme tak za sebou človek páli mosty a starú cestu opúšťa v búrke dom svoj stavia a strom ovocný sadí strechu trávou pokrýva keď strach čo ruky viaže za seba zahodí až potom svoj život žiť začína
          	

ESEMESKY

(M. Janoušek) Raz som sa zobudil zo sna keď mozog mi vyslal výstražný hvizd zistil som že nikdy som ti nenapísal klasický milostný list Taký čo lepí sa do bielej obálky hádže do červenej schránky čo číta adresát s dychom zatajeným od prvej do poslednej stránky Esemesky ememesky posielal som jak také decko aj keď viem že len Skypom a e-mailom nepoviem úplne všetko Skúšal som odpoveď nájsť aj na Facebooku No priatelia ako tie mole rojili sa mi v byte aj na sieti až som si povedal: „Vole.... Veď načo máš mozog od čias pána Darwina a prečo si zliezol zo stromu keď používaš len pol hemisféry a ešte tak jeden prst k tomu Esemesky ememesky posielaš jak také decko aj keď vieš že len Skypom a e-mailom nepovieš úplne všetko Sadol som k stolu (bol ešte z dôb klasiky) a vytiahol písací stroj Zatlačil slzu ten symbol romantiky a začal tvorivý boj Uprel som pohľad jak od Chucka Norrisa nežný a predsa jak z kovu aj keď pripustím že viac než Chucka som asi pripomínal sovu Mlátil som tam do toho stroja v pyžame no pritom čulý na papier sa mi ukladali iba jedničky a nuly
          	

TRAJA KRÁLI

(M. Janoušek) Minule v noci nad mojou hlavou letela kométa Vravím si: starec pohni už kostrou pozrieš sa do sveta... Aj keď je jasné že sedieť doma má tiež dosť do seba čerstvý vzduh pohyb - pre pevné zdravie nič viac už netreba Na rohu stojí nejaký maník s kufrom a krídlami Myslím si: čoho sa tu ešte dočkám čo je len pred nami? Zatiaľ ten dvojnohý vták ťahá mapu a značí azimut a že ma čaká len dážď chlad a blato a ja myslím na zimu... No dobre vravím ak by som išiel zdôrazňujem ale „iba ak...“ čo si mám zobrať so sebou? na to vraví mi ten vták: termosku spacák jedlo a k tomu tiež nejaké darčeky A už sa pohni nebudem predsa trčať tu na veky! Tak teda pôjdem vravím mu ale vezmem aj kamošov nebudú doma keď nad hlavami začína astroshow Veď bývajú kúsok hneď za humnami je to len krokov pár vždy chodíme spolu my traja králi ja Gašpar a Baltazár...
          	

VČERA

(M. Janoušek) Píšem lístok krehký jak sklo z pohára že ten veľký plameň že už dohára Včera som ťa videl včera som ťa mal včera naposledy som ťa moja milá oklamal Ešte ráno sme si z dlaní hádali odpovede na otázky dávali Ako hviezda padá ako mesiac spí ako ma máš rada ako páli dotyk posledný Tak ti milá píšem tento dlhý list že už prišlo to čo raz muselo prísť Včera bolo včera dnes zas už je dnes zajtra bude iné zajtra moja milá neprídeš
          	

GORILA

(M. Janoušek) Stretol som raz gorilu na pobreží Grónska mala škvrny od grilu no a bola konská Myslel som tým rozmery poriadneho opa keby ma tak trafila zmizne po mne stopa Pýtal som sa čo robí tu uprostred snehu v takej zime nenájde lásku ani nehu Prečo nejde sem ku nám tam sa sama bojí tu sme medzi našimi tu sme všetci svoji Ešte som jej povedal preskakujúc kryhy že u nás o gorilách vychádzajú knihy Na takýto argument žiaden primát nemá každého dnes zomelie literárna scéna Vyzerala naštvane tvárila sa besne a každý môj argument ju míňal aj keď tesne Videl som jej na tvári že pochybnosť v nej vŕta že gorilám tu dávajú ceny a nie putá Nakoniec tá gorila zamierila k domu Diplomy si zbalila aj ploštice k tomu A potom sa tvárila ako Líza Mona Tu si medzi svojimi tu si dievča doma...
          	

BLUES O NESPAVOSTI

(D. Valúch) Keď večer do postele vkladám svoje kosti myšlienky ešte nejdú spať v hlave mi víri blues o nespavosti neviem ho nikam odohnať Už som si skúšal zapchať vatou uši účinok bol nulový To blues počujem zdnuká znie mi kdesi v duši tak nebudem k nemu surový Ostatne mám rád džez a mám rád blues clivé i kruté slová aj tóny že ma až mrazí ibaže dnes ja chcem sa sústrediť len na spánok no tú melódiu vo mne žijúcu počujem zas Ak to pôjde takto ďalej a zdá sa mi že hej nespavosť si vskutku osvojím Potom brnknem svojej mladej žene úbohej že ked sa večer zošerí nech ma nečaká k večeri nemôžem spať nuž pôjdem po zboji