Rybí menuet - zbierka piesní, ktoré nepodliehajú korózii doby

Rástol som na nich od dvadsiatich, sú to fotri mojej cesty cez vŕšky slovenského folku, stáli na počiatku cesty tejto. Boli to oni, čo som ich našiel ako prvých, a to vďaka LP vydanej v OPUS(e) v roku 1990. Odvtedy sa v ich riekach vymenilo mnoho vody, vydali čo to ďalších albumov zrkadliacich ich pesničkárske „poČINY“ , tie nové (najmä Miloš) hmýriace sa slovami novej (tej dnešnej) doby, no i tie, čo zazneli ešte v nabitom „rolandovi“ v rokoch ´80, („Bacilovky“) plné slovných hračiek a „čačiek“.

Pred pár dňami u Radiara v aute moje nozdry vyčuchali škatuľku väzbiacu novú CD placku „Jednofáznikov“. Cestou na nácvik Mysami som z neho čo to ochutnal. Menu servíroval Radiar, teda nešli sme po poradí, v akom piesne prináša album „Rybí menuet“, a prvá z tých, čo som ju počul po prvý raz bola pieseň „Strach“. Pokýval som pri jej počúvaní súHLASne myslidlom, že ej dobrú veru Dušan novú napísal... A potom, že z neho nič nové za posledné roky „nevykĺzlo“, he-he... No a doma, papajúc pokrm po poradí chodov (bukletom v príručí vybavený) čítam... že Že „Strach“ napísal Miloš... ! Ha !!! No nakoniec je sa čomu však čudovať ?! Priateľstvo a spoluPRÁCA Dušana a Miloša dovŕšila už pred časom 30 rokov, a tak zjavne nie je pre Miloša problém napísať pieseň, ktorú zverí Dušanovi. Takú, ktorú on nielen fajne zaspieva, no dokonca takú, čo je ani čoby z jeho autorského fascikla. Na úvod som sa zveril so svojim najväčším preKVAPením, ktoré mi záhryz CD plackou priNIESLO, všetko ďalšie bude síce tiež hladkajúce starnúce čelá našej trojjedinosti (myslené tým JFQ : Dušan – Miloš – Kajo), no o šoky už odhmotnené.

Tak, rovnako, ako pri albumoch predošlých (tuším troch...?) je i na tomto viac piesní od Miloša, ako od Dušana, prečo, to je nad slnko jasné, Miloš totiž chytil druhý dych v podobe (medzi mužmi) pomenej rozšírenej, po 50 (tke) mu to začalo neskutočne písať...
„Bacilovky“ sú na „pľackovisku“ tento raz iba štyri... Vo všetkých príPADoch ide o Dušanove „starinky“, no o piesne „trvalkoidné“, ktoré nepodliehajú korózií doby... Všetky sú pekne vystavané čo do melodiky, harmóninie, textu, no a SAMOzrejme i aranžmánu, svietia, ako Dušanova duša.

„Portvišovú baletka“ Tú som si z nich najVIAC užíval, jednak kvôli krásnemu opisu postavy, ktorú Dušan ponúkol, no i kvôli harmonickej postupnosti.

„Poobede pôjdem na prechádzku“ Typická „Bacilovka, ktorú, ak počúvaš pozorne, nehrozí, že Ťa nezaujme a nevtiahne do príBEHU, s ktorým Dušan pred Teba predstupuje.

„Nočnú smenu“ milujem od roku 1994, kedy som ju počul zo starej cievkovej pásky, zapožičanej Dušanom. Išlo o akýsi „demáč“ z niektorého z BA „IRŠ“ zo začiatku rokov ´80.

„Blues o nespavosti“ Nó, na „Bacilaida“ POMERne melancholická „blúznina“, melancholická, no rozHODNE nie diétna, čo do kalórií originality a pestrosti, fajne zasýti...

Miloš naservíroval mimo vyššie spomenutého a vyššie vychváleného „Strachu“ ďalších desať piesní...

„Evergreeny“ spieva Dušan, a fajne... Ide o hitovku s bohatým rytmickým POdKLADOM. S týmto POKLADom som sa stretol už na niektorom z koncertov JFQ, a už tam ma zaujala. Miloš v roli pozorovateľa je ako vždy presvedčivý a pravdivý. Nenadsadzuje, no zároveň ani neuberá na kadencií pocitov a zistení.

„Hodina duchov“ Je (dľa mňa) najviac „depkoidná servírovanka“ od Miloša... Páči sa mi, no pred spaním by som si jú éééé, ne-pú-šťal...

„Zatmenie“ „Zlé jazyky z folkových kuloárov“ tvrdia, že album „Rybí menuet“ je menej slnečný, ako tie minule “vzivšie“ od Miloša-Dušana-Kaja. No, a čojaviem, či... Miloš je kdesi inde, ako bol tesne po obhájení titulu MUDr, kdesi inde vedením, vedomím, no i cítením, a to sa prirodzene zračí aj v jeho tvorbe, teda... Teda Miloš pred nás predstupuje v roli (stále síce plachého chlapca), no „chlapca“ s pozvoľne sa otvárajúcim tretím okom... A tak sa s tým musíme zmieriť, on nám „ten šuhaj“ dozrel...
„Zatmenie“ je toho pomerne jasnou vizitkou...

„Rybí menuet“ Je NÁRAMNÝM, a ozaj originálnym vyznaním pre ženu, či kohosi blízkeho, koho každý z nás má na dostrel v rámci svojho „Príbehu“. Kohosi, kto obýva s ním spoločnú „Rieku“... Miloš, pre Hada číra KRÁSA ! ĎAKUJEM !!!

„Jeden letný podvečer“ Ešte jeden pohár „ríbezláku“, či šampusu, a slzu by som nie jednu odovzdal kobercu plného mačacej srsti odkvitnutej pri jeho počúvaní... Táto pieseň je presný a jasný zásah na terč POZORného poslucháča...

„Netopier“ Prehľadná, hravá pieseň, dobre vystavaná, spracovaná a predložená... Jediné mi je záhadou... Toto-k... Miloš sa inšpiroval TVOR-bou Dušana Francú (Rolničky) ???, či „Kremeň“ (Dušan Francú) harmonickými postupmi Miloša ???!

„Strach“ Vyššie už spomenutá pieseň... Dľa mňa zásadný kúsok od Miloša... Čosi-k podobné mi on tuším cez pieseň v minulosti ešte nepošepol... Ejjjjj, „bohužiaľ zvetrávame“, a strach v rozKLADE pomáha celou silou“...

„Esemesky“ Ďalšia „hravica“, dobre zakomponovaná, čo sa týka miesta určenia na CD, no i s-komponovania... Úsmevné, pre rácium, no i toho hlbšieho pozorovateľa v nás...

„Traja králi“ Zaujímavá „kvázi via-NOČNÁ“ pieseň, akých sa Miloš (dopustil) za roky viacero... No táto mi je naj-BLIŽŠIA ! Má nielen zaujímavú atmosféru, no i „príbeh“.

„Včera“ „Milošovka“ zverená „Bacilovi“. No, dľa mňa „main-stream“, nemožno ju pohaniť, no z menu Miloša (na tejto CD) ide o menej kalorický pokrm pre ucho... Ide o “vzťahovku“, z pohľadu autoreflexie, a nijak zvlášť slnečnú...

„Gorila“ Toto je práve onen typ piesne, o ktorom som sa na začiatku písačky zmienil... Piesne, ktorá „sa opiera“ o udalosti z rokov, ktoré všetci žijeme... Keďže mňa nedávno udivilo, že Michal Kováč už nie je prezidentom Slovenskej republiky nie som zvlášť vhodným „reflexistom“ k téme, ktorou sa pieseň zaoberá...

Čo doDAŤ na záver... ?! JFQ, len tak ďalej ! Isto nie viac, ako 20 rokov Vás delí od udelenia Nobelovej ceny za príNOS pre Slovenský folk. Nebojte, MY, (a nielen MYSAMI) za vás budeme hlasovať, dúfajúc, že o 50 rokov nám to vy vrátite...

So slnkom v tvári sa s pozDRAVOm znamená ...

Had (Ivo Weiss)

Rybí menuet som dostal darom od Miloša Janouška v novembri 2016. Napriek predvianočnému zhonu som si ho v aute ihneď niekoľkokrát vypočul a zakaždým v ňom objavujem nové textové aj hudobné perly. Skupinu Jednofázové kvasenie poznám už roky. Počas svojej bohatej vyše 30 ročnej kariéry boli už od začiatku jedným z významných hudobných zoskupení, ktoré formovali nielen hudobný vkus ale boli aj hlasom svedomia národa v časoch, keď mnohí mlčali. Ich nasadenie, neutíchajúca tvorba, koncertovanie, organizovanie rôznych stretnutí a prakticky celé ich pôsobenie ich dnes právom zaradzuje medzi žijúce legendy slovenskej hudby (aj keď sami sa nálepke "legenda" urputne bránia). Každopádne, Jednofázové kvasenie legendou je. Vedia o tom poslucháči, hudobní kolegovia a prakticky všetci ľudia pohybujúci sa v hudobnej brandži. Prečo o tom píšem?
Z koncertov, ale aj z predchádzajúcich nahrávok som bol zvyknutý na osobitosti hudobného aj speváckeho prejavu každého člena zoskupenia, ako aj zvuku kapely ako takej. Rozumiem tomu, že producenti predchádzajúcich albumov dávali dôraz na autenticitu a originalitu. Status legendy, či už písaný, alebo nepísaný, zvykne zvykárom a producentom občas zviazať ruky.
Na albume Rybí menuet však všetko zneje akosi dôveryhodnejšie a profesionálnejšie. Nie som si istý a iba tipujem, že v tom má prsty hlavne tandém zvukárov zo študia Verklík (Julián Ratica a jeho otec Dušan). Vokály na nahrávke znejú sebaisto a intonačne čisto, inštrumentálne výkony sú hodné kapely hrajúcej niekoľko desaťročí a celkový zvuk kapely je dynamický, svieži a moderný. (Mal som možnosť nahrávať v tom štúdiu a z vlastnej skúsenosti viem, že tam panuje pohodová a uvoľnená atmosféra, ktorá je prajná kreatívnemu procesu). Hostia na albume tiež dodávajú zvuku Jednofázového kvasenia drive a šťavu, ktorá troch kmeňových členov skupiny dopuje tým správnym spôsobom. Hlasy so zákulisia šepkajú, že toto je zrejme posledný album JFQ vzhľadom na dôchodcovský vek členov skupiny. Ja však verím, že tak ako v živote, aj v tomto prípade bude všetko inak. Pozitívne ohlasy na album, prichádzajúce zo všetkých smerov, určite nenechajú autorov JFQ zaspať na vavrínoch a dodajú im silu pokračovať ďalej.

Radiar