Súčasť alternatívy pre trpezlivejších

My, ktorí sledujeme, ba vyhľadávame rôzne podoby pesničkárstva, sme počas 80. rokov zajasali pri stretnutiach s akousi odnožou združenia Slnovrat, Jednofázovým kvasením. Dnes by sa povedalo, že „zaplnili medzeru na trhu“, ale skôr proste prišli s razantnou, individuálnou poetikou. Totiž: potom, čo českú generáciu Šafránu (Třešňák, Merta, Hutka…) zmietli z obzoru zákazy a vynútené emigrácie, nastúpili krehkí mladíci (Plíhal, bratia Ebenovci). Stačia dva riadky z akejkoľvek piesne Dušana Valúcha a Miloša Janouška (obaja ročník 1952), aby sa ozrejmilo, akí boli – a sú – iní.

Ani im nie sú cudzie slovné hračky: lenže ich piesne sú vyznením oveľa skeptickejšie. Skúmajú, ako veľmi sa do nás už vryl tlak spoločnosti na kompromisy, počítajú škrabance z boja s banalitou. Skôr než o zamilovanosti spievajú o manželstve a nástrahách dlhých vzťahov. Teda hlas krízy stredného veku? Možno, ale so šťastnými presahmi späť (k dilemám mladosti) i vpred (k clivote z bilancovania).

Pritom s Jednofázovým kvasením sa zažije dosť trpkého humoru, ako dokazuje aj album Druhý pes, tretia fáza (Pavian Records). Už klarinet a flauta Karola Svozila dávajú piesňovým úvahám paradoxne swingujúci energetický náboj. Chameleón síce vznikal v ére predrevolučnej pretvárky, ale ako krátko trvali roky nevinnosti, keď sa zdalo, že podobné piesne už neplatia?

Je tu Janouškov kolektívny portrét Slováci, ale mnohé o národnej povahe prezradí i to, že sa publikum hromadne smeje obrazom typu „vy si myslíte, že letíme, ale to my tak rýchlo padáme“. Na prejave tria je popri všetkom prenikavom atraktívne i to civilné a amatérske, večne nedefinitívne. Prirodzená opozícia k živým hudobným produktom a ich imidžu, ktorý predstiera bezchybnosť.

Keď vidím, ako JFQ na koncerte cez okuliare číta texty a noty z papiera, vyzerá to, že by mladé publikum nezávislej scény asi veľmi nezaujali. Pritom náboj piesní je nepochybne nadgeneračný: v minimálnom aranžmáne s gitarou je čosi z punkového postoja „do it yourself“ a vedľa zvukovo opulentnejšieho popu sa dnes „singers-songwriters“ vlastne stali súčasťou alternatívy pre trpezlivejších.

„Ako štafetový kolík v spomalenom zábere – keď ho jeden odovzdáva a nikto neberie,“ spieva Valúch o okamihu životnej voľby. Možno si dnešné publikum nenechá ujsť príležitosť pokračovať v tejto štafete. Autori z Kvasenia nie sú ničím menším než dobrým medzičlánkom medzi autorskými tandemami Lasica - Filip a Piussi - Bálik.

Pavel Klusák, hudobný publicista pre SME 2012