V budúcom živote

Miloš Janoušek – spev, gitara
Dušan Valúch – spev, gitara
Karol Svozil – zobcová flauta, klarinet

Milan Tedla – husle
Jakub Janoušek - el. gitara
Milan Belan - trúbka
Michal Jaško - trombón
Peter Koreň - klávesy
Tomáš Kukliš – basgitara
Julián Ratica – bicie, perkusie, klávesy, ak. gitara

Nahrávanie, produkcia, mixáž a mastering: Julián Ratica (štúdio Verklík)
Dramaturgia, aranžmány: Karol Svozil
Foto: Miloš Janoušek, Julián Ratica, Xenia Luky
Cover & design : Miloš Janoušek / Jakub Janoušek

Optimistické posolstvo v piatich slohách. Budhisti vravia, že v tomto živote sme tak trochu akoby v podmienke. Ale ten budúci život – ten vraj už bude stáť za to.

Súkromné zamyslenie sa nad globálnym problémom pominuteľnosti.

Pôvodne sa pieseň nazývala Chvíľu len prší a ešte pôvodnejšie Prstom po mape. Lenže časom sa sloha o putovaní prstom po mape vytratila a piesní od daždi už máme toľko, že to začínalo byť neprehľadné aj pre meteorológa. Tak sme zvolili tretí názov a odvtedy je už každému jasné, o čo v pesničke ide.

Kto si bez viny, hoď kameňom... Rituálne hádzanie kameňom ako prostriedok sebaanalýzy.

Čudná doba lockdownov a karantén si z pozostalosti autora vybrala a osvojila starú pesničku. Otvorenou otázkou zostáva, kto je NIKTO.

Romanticky zahmlená bukolická pieseň s tibetským zborom.

Netreba nám bandží džamping. Aj z pohľadu do zrkadla sa s pribúdajúcimi rokmi stáva adrenalínová záležitosť.

Rojčenie o tom, čo by bolo, keby bolo. Populárne duševné cvičenie, tentokrát v podozrivo svižnom tempe.

„Nobody is perfect... Nikto nie je dokonalý...“ hovorí klasik vo filme Niekto to rád horúce. My hovoríme to isté, ale máme ešte rezervy.

Odzbrojujúci pohľad na zrelého muža a jeho nepokojný spánok, zaťažený patetickým snom a zvyškovým alkoholom.

Odlišný, až takmer divadelný štýl Piesne o chýbaní je spôsobený tým, že pôvodne ju Miloš zložil pre Popletenú rozprávku (s podtitulom O princeznej, ktorá nikdy nebola tam, kde mala práve byť). Julián nahral kabaretný klavír, Dušan pridal kupletový komentár a pieseň uprostred bluesových, džezových a folkových aranžov pôsobí bezmála až kacírsky. Hudobný svet Jednofázového kvasenia bol vždy dosť eklektický

V čase vzniku pesničky (okolo roku 1980) šlo iba o absurdný situačný vtip. No a teraz je z toho, slovami Jiřího Suchého, plnokrvné pseudoblues. Aranžér tohto dielka to zasa označuje so stručnosťou jemu vlastnou za AGAPTJDBzenmrzfič (autentické absurdno-groteskné pravé tradično-jazzové dixie blues zaklincované expresívnym netradične modulovaným rafinovaným záverom finálnej inštrumentálnej časti)

Všetci máme svoj pohár so spomienkami. Plávajú si v ňom ako kúsky ľadu, ktoré riedi skleróza.

Táto pieseň kedysi vyšla na sampleri Slnovratu pod názvom Dohorela zápalka; teraz pod názvom Do trinástej izby uzatvára album Jednofázovky. Je to neklamný dôkaz, že Jednofázové kvasenie sa neustále vyvíja.