Jednofázové kvasenie Live

Každé ráno
slnko dlhšie spáva
asi sa mu sníva o lete
Každé ráno
ťažšie sa mi vstáva
smútok holých stromov
ku mne doletel

V rannom šere
čakám na zastávke
postojačky driemem v dave stratený
V rannom šere
v jeho zvýšenej dávke
začína deň opäť trochu skrátený

V chladnom vzduchu
obláčik od úst stúpa
v comicse dní jednu z postáv hrám
V chladnom vzduchu
som postava na slovo skúpa
Keď už sa nevyspím
aspoň sa vyvetrám

Hej, vietor
strácaš čas cenzúrou listov
a zbytočne pletieš sa ženám do sukní
Hej, vietor
pomôž mi stáť s hlavou čistou
jesenné hmly mi z myšlienok odfúkni

Človek nie je nikdy sám
kým má čokoľvek
s niekym zdieľa názory
s iným aspoň vek
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas

Človek nie je nikdy sám
kým má zubný kaz
zájde si k zubárovi
raz a potom zas
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas

Človek nie je nikdy sám
kým má preukaz
má v ňom meno má v ňom číslo
oko ucho vlas
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas

Človek nie je nikdy sám
iba ak by bol
sám samučký ako brankár
keď dostane gól
to vrdí môj vnútorný hlas a ja
tvrdím že je vôl

že totiž

Človek nie je nikdy sám
naporúdzi dôkaz mám
že môj vnútorný hlas a ja
sme minimálne dvaja
ja množina on množina
urobíme prienik
a v ňom sa zračí výsledok
mladý schizofrienik

Je tu ponuka na malý výlet,
cestu za hranice všedných dní,
ubytovanie, doprava, prílet
aj pre toho, kto nič nevlastní.

Trasa vedie cestou poľnou,
len miestami sa trochu láme hlas,
pôjdeš vodorovne a na záver kolmo,
do cieľa však prídeš včas.

Keď sa unavené telo zvalí,
v diaľke sa svetlo zabelie,
naokolo hlina, vôkol skaly,
každý spí ako si ustelie.

Tri kroky do chladu, dva do ticha
a potom v tom tichu dýchať skús.
Zistíš, ako sa tu ťažko dýcha,
len sa, prosím, nezadus.

Pomaly a nežne, trochu placho,
telo sa za dušou zakráda,
radosť sa trochu pletie so strachom,
čo je to čudná záhada.

Čo je to za prapodivnú jógu,
telo tuhne ako ruka od pera,
zbavený stresov, chémie, smogu,
sotva však zdravší než doteraz...

A potom pod tým hlbokým dojmom
pomaly sa obzrieš za seba.
Škoda, že uvidíš svet dvojmo
- veď opakovať zlé už netreba.

Z bilboardov sa reklama valí,
všetko bude proste úžasné
- umelecký dojem dokonalý
šťastie tiež, hoci len dočasne.

Je tu ponuka na malý výlet,
cestu za hranice všedných dní,
ubytovanie, doprava, prílet,
firmou Thanátos, Cháron a syn.

Spievame si pesničku
spievame si pieseň
spievanie je užitočné
ako v syre pleseň

Spievame si pesničku
spievame si pieseň
že až stromom lístie padá
hoci nie je jeseň

Opatrne milé deti
nech falošných tónov niet
nič dnes nie je bez obetí
bez prachov a bez klebiet
keď sme prišli na javisko
ozýval ho zlostný piskot
keď skončíme potlesk zaznie
obecenstvo v tranze zblaznie

Spievame si pesničku
spievame si pieseň
že až stromom lístie padá
hoci nie je jeseň

Poštou potom rozpošleme
opadané listy
kamsi kdesi bez adresy
každý celkom čistý

Opatrne milé deti
nech falošných tónov niet
nič dnes nie je bez obetí
bez strachu a bez klebiet
keď sme prišli na javisko
ozýval ho zlostný piskot
keď skončíme potlesk zaznie
obecenstvo v tranze zblaznie

Spievame si pesničku
falošne no s citom
či v tom máme pokračovať
riešme plebiscitom

O päť minút osem - ako každý večer
- zapínam si záver denných správ
Obrazovka svieti, dole hrdlom tečie
ďalšia z množiny čiernych káv
Dozviem sa, že výbežkom k nám zasahuje
vlhký, trochu oceánsky vzduch
a následkom tlaku, ktorý už šiesty deň tu je
nad Európou sa splieta bludný kruh

Nečakane teplé prúdy sa k nám ženú
ty to ale ešte netušíš
že strmé alpské štíty tvoria stenu
za ktorou leží tlaková níž
Možno koncom týždňa bude trochu zmena
možno, že nám mierne zaprší
Viem však, že oblačnosť je ustálená
a že žiaden front ju neruší

Je nám vcelku dobre, aj keď trochu vlažne
na srdci je pokoj, v duši kľud
Poteším ťa správou, keď televízor zažnem
že sa blíži teplý Golfský prúd
Z toho iste tušíš, že sa topia ľady
že sa končí zima, mizne mráz
Ak ťa však, moja milá, predsa len trochu mrazí
tak to asi chladne niečo v nás

Fúka vietor severný milý mi je neverný
ľudia vravia že sa vláči
že sa vláči za inou

Vanú vetry od juhu mám frajera koťuhu
ľudia vravia že sa vláči
že sa vláči za inou

Vanú vetry západné už mi je to nápadné
už ma tri dni nenavštívil
iste išiel za inou

Dujú vetry z východu už sa jeho príchodu
nedočkám hej nedočkám
márne vzlykám plačem čkám

Zamračené časom dážď láska je zdroj samovrážd
po horách i dolinách
píšu o tom v novinách

Je tam celá balada o tom jak jedna mladá
dievčina z Bratislavy
vzala si zlú vec do hlavy

Počujte čo spravila otcov browning nabila
bác a klesla na pažiť
nemala vraj prečo žiť

Z nášho sveta utiekla a šla rovno do pekla
tam sa škvarí doteraz
ak sa už neupiekla

Taká je dievčenská čnosť jak kopovitá oblačnosť
bielučká no dočasná
nevydrží na večnosť

Pri hľadaní v mape mojich pochybností
som sa dostal až na križovatku ciest.
Ja - človek tejto doby, z mäsa, šliach a kostí,
hádal som ktorou mám sa nechať viesť.

Hmatal som rukou po kameňoch múru,
že mi až zima pod nechty zaliezla,
skúšal som oddeliť civil od mundúru,
vŕšiť kôpky dobra a kopčeky zla.

Až našiel som nápis, že som tu bol
a chcel som tu trčať až do konca sveta,
pritom som ale zrejme zabudol,
že na cestu mi stále iba hviezdy svietia.

Kolesá hučia po asfalte
a motor hlasno dýcha
krajina beží za oknom
a ja sa na ňu dívam
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť

Už míľniky ubiehajú
aj prerušená čiara
deti sa s tieňmi hrajú
čakám kto mi zamáva
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť

Už len stĺpy komínov
vidím na továrňach
mesto sa rýchlo blíži
zas cesta bola márna
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť

Hore hájom cestička hore hájom chodník
na kopčeku holička a na holi ohník

Nad tou krásou srdco stisne oko začne plakať
veď to naši sokoli idú zase skákať

Skáče otec skáče syn skočil už aj dedo
každý z nich si vyskočil a svet v úžase bledol

Nemo hľadel na ten štýl aj závidel možno
jak to vieme šikovne trikrát denne znožmo

Hoci aj svet zastane prestane sa točiťä
ten národ nevyhynie čo vie takto skočiť

Od Dunajskej nížiny po Vysoké Tatry
rozžiaria sa plameňmi zvrchované vatry

Srdce bije radosťou hoc aj vrecko plače
žije Slovák dovtedy pokiaľ ešte skáče

Aj môj čas až sa nachýli a pôjdem kam - veď vieme
poviem nech ma uložia do slobodnej zeme

A ked ma tam ponesú pod tú našu Tatru
cestou nech nepreskočíme ešte jednu vatru

A nech ma aj ponesú koňmi a či stopom
ja tu vatru prekonám hoc v rakvi ale flopom

Čieže sú to pávy v tom zelenom háji
v tej zelenej brezine?
To sú moje, tvoje čo som vychovala
kým si ty bol na vojne

Čím si ich chovala keď si nič nemala
tou zelenou trávičkou?
Zelenou trávičkou studenou vodičkou
toť sú moje mozole

Čieže sú to ovce majú liate zvonce
v tej zelenej brezine?
To sú moje, tvoje čo som vychovala
kým si ty bol na vojne

Čím si ich chovala keď si nič nemala
tou zelenou trávičkou?
Zelenou trávičkou studenou vodičkou
toť sú moje mozole

Čieže sú to deti pod tou našou pecou
ej také malulinké??
To sú moje, tvoje čo som vychovala
kým si ty bol na vojne

Čím si ich chovala keď si nič nemala
tou zelenou trávičkou?
Zelenou trávičkou studenou vodičkou
toť sú moje mozole

(Toto je autentický ľudový text.
Všetko ostatné, čo sa s ním na nahrávke stalo, je záležitosťou
improvizácie a neúctivého prístupu skupiny Jednofázové kvasenie
k odkazu nášho ľudu...)

Zas dlhá cesta čaká ma
ja musím do Žiliny zájsť
Zas dlhá cesta čaká ma
ja musím do Žiliny zájsť
či chcem či nechcem
ja musím vlakom cestovať

V živote ľudskom chvíľa je
ktorá ťa tvrdo pritlačí
V živote ľudskom chvíľa je
ktorá ťa tvrdo pritlačí
niekto cestuje vlakom
druhý má osud inakší

V zime nám teplo je
a v lete nás spaľuje mráz
V zime nám teplo je
a v lete nás spaľuje mráz
na jar zakvitneme
a na jeseň opadá každý z nás

V šírom poli vŕba
u ktorej vždy zvykneme stáť
a vedľa nej druhá
u ktorej tiež zvykneme stáť
postojíme ešte zopárkrát
pred nami je vŕbový sad

Prosím vás, pán sprievodca
budeme dnes v Žiline včas?
Tak odpovedzte, sprievodca, či
budeme dnes v Žiline včas?
Čo sa tak hlúpo pýtate
to predsa nevie nikto z nás

Keby som bol biely
ja chodil by som pešo ako pán
Keby som bol biely
ja chodil by som pešo ako pán
ja však musím chodiť vlakom
že len čiernu farbu kože mám

Pod pražským orlojom stáli turisti
otvárali ústa a na Pentaxoch clonu
hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli
komuže tí svätí asi patria, komu?

Šekové knižky chceli hneď vytiahnuť
perečkom napísať príslušnú sumu
vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud
preinvestoval tu práce a umu

My však svojich svätých,
my ich nepredáme
nepatria nikomu - sú naši spoloční
čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia
majú dosť pohybu, sú totiž otoční

Pri diaľnici tam na kopci
trčí prst televíznej ruky
kol-dokola poskytuje obrazy a zvuky

Pri diaľnici na palici
krikľavý pruhovaný rukáv
objektívne ukazuje odkiaľ vietor fúka

kto dáva pozor
kto robí dozor
niekto to predsa robiť musí

Pri diaľnici na podstavci
týči sa povedomý symbol
keby otec nezamiesil, kde by dneska syn bol

Pri diaľnici po krajnici
beží rad malých žltých čísel
na kritickom kilometri opustila nás myseľ

Kto dával pozor
kto robil dozor
niekto to predsa robiť musel

Na diaľnici brigádnici
spájajú prerušené čiary
obmedzenou rýchlosťou sa blížia autokary

Na diaľnici vo fujavici
do balónku dýcha duch našich dní
cestná hliadka púšťa triezvych, tak sa nadýchni

a dávaj pozor:
Ty budeš dozor!

Už od rána je slávnostný deň
už od rána mi je veselo
Dnes nedávam si na krk vodu
ani handru na čelo
Možno, že cestou, možno aj necestou
okľukou či rovno pôjdem za nevestou
dnes sa mi totiž svadby zachcelo

Hneď ráno ako vstanem
si kefkou zuby prežehnám
ak som mal k tomu dôvod
dnes ich aspoň dvakrát toľko mám
dnes totiž sa chcem trochu roztatáriť
jak výklad obchodného domu žiariť
radostne ako na pohrebe sa do čierneho obliekam

Dám si kávu s meltou
a k tomu slané pečivo
dnes totiž musím pôsobiť
hrozne presvedčivo
Zjavím sa vo dverách tvojho bytu
ja, apoštol duchovného blahobytu
vo vrecku fľaška vodky a klobúk nakrivo

Ten pohľad ti asi
trochu dych vyrazí
viem však, že už sa nevieš dočkať
kedy konečne k tebe dorazím
Možno, že pôjdem dvojkou, možno trojkou
zjavím sa ako fotka pod vývojkou
možno, že pôjdem, možno sa poplazím

Na kolotoči služobných ciest
okresných a ešte väčších miest
som náhle ochabol
akoby sa vo mne zadrel piest

Pozbieral som v sebe zvyšky síl
na akýsi salaš dorazil
Pozdravil som sa a
požiadal som baču o azyl

Láskavá valaská postava
zamastené gate aj hlava
nemal námietky
takže uňho zostávam

Učím sa tu vrčať, učím hrýzť
zdochne Dunčo, ja sa môžem zísť
brešem ostošesť
strážiť stádo, to je veľká česť

Mám sa výborne
mám kde spať a mám čo jesť

Posielam ti pohľadnicu z miest
kde som zišiel zo služobných ciest
Mám sa výborne
mám kde spať a mám čo jesť